Výhovorka matematika

7 1 0
                                    

"Ale ja ťa počúvam, Theo. " nepresvedčivo som povedala na svoju obhajobu. "Áno ?" neveril mi brat,"tak povedz čo som povedal ako posledné ?" dal mi túto zákernú otázku naschvál.
Jemu je jasné, že som nepočúvala, zjavne si chce na mne vyskúšať nejaké triky so psychikou, ktoré sa naposledy naučil od kamaráta. Aj mne by sa to zišlo.

"Rozprával si o ...," začala som, "menu a o tom co bude obsahovať." "Počúvala si ma aspoň na začiatku," prepálil má pohľadom. "Takže, budem pokračovať..."

"Theo môžem si ísť robiť matiku ?" vybehla som naňho. "Choď, aj tak ma nevnímaš," neriešil to brat. "Aj ja pôjdem " začal sa zbierať Števo, " idem jej pomôcť." Dopovedal na odchode. Nikto ho nevnímal. Mama a Sofia viseli na každom jednom Theovom slove.

"Takže čo preberáte ?" spýtal sa Števo a prezeral si moje poznámky. "Toto sme sa učili minulý rok, budem si to ešte pamätať." Uzavrel môj samoštudijný plán.

Števo je totiž o rok starší ako ja. Mám ho najradšej zo všetkých súrodencov, aj keď sa to niekedy nezdá.

"Takže začneme tu, aby si rozumela všetkému... " začal našu hodinu matematiky brat.

"Dobrý deň, žiaci, vyberte si papiere." Tých slov som sa obávala najviac. Včera som so Števom strávila dve hodiny učením a postupne som sa do toho dostávala, ale stále som si nebola istá.

"Napíšeme si krátku päť minútovku na opakovanie." Uff, aspoň to nebude za 5 bodov. "Táto písomka bude za 2 body. Napíšem vám 4 príklady na tabuľu. A hor sa do počítania." Učiteľ dopísal príklad a začal sa maratón o čas.

Prvý príklad sa mi nepáčil tak som ho preskočila a išla ďalej. Druhý bol rovnaký ako na domácej aj tretí bol fajn. Na štvrtom som sa pozastavila.

"Máte už len minútu," oznámil učiteľ. Minútu ? Kam zmizli tie zvyšné štyri ?

"Zložte perá a posledný z lavice zozbiera písomky.
Fúha to bola fuška.

"Napísala si tam niečo ?" Zaťukala mi na plece Jess. "Hej, stihla," odpovedala som bez premýšľania. "Hej, stihla," zopakovala som a vtedy mi doplo, "ja som vypočítala celú písomku, chápeš, to nieje možné."

Neverila som vlastným ušiam ja som niečo vedela. Už to nebude päťka. Sláva. Budem musieť Števa za to doma vybozkať.

"Ako si dopadla ? Vedela si niečo ?" Spýtal sa ma Števo len čo som otvorila vchodové dvere. "Áno, a to len vďaka tebe." Vlepila som mu na líce najkrajšiu pusu akej som bola schopná.

"Vidím, máš ďalšie úlohy ?" Nie veľmi nadšene sa spýtal. "Áno mám, pomôžeš mi s nimi," poprosila som ho a takto pokračoval nasledujúci týždeň. 

I'm not AliceWhere stories live. Discover now