To nebol najlepší nápad ísť za ním. Už sa odtiaľ bez pomoci nedostanem von. Je to totálny labyrint. Zaujímavé je, že zajac sa tu ešte nestratil. Chodí vzpriamene a a hrdo, sem tam nakukne do svojích zlatých hodiniek. Žeby to neboli hodinky ale malá mapa ?
"Pridaj do kroku, ak naozaj tak veľmi chceš vedieť, kam som mal tak naponáhlo," prerušil moje uvažovanie mojou vlastnou vetou.
Mala som pocit, že chodíme v kruhoch, ale on asi nie. Celú cestu si veselo píska a hopká. Naozaj ten človek v maske zajaca po celý ten čas hopká. Mňa by z toho začali bolieť nohy.
"Prečo chodíme stále v dokola ?" spýtala som sa zajaca netrpezlivo.
"Nie, nechodíme. To len tvoj mozog si to myslí, lebo vidí stále tie a tie isté chodby." vysvetlil zajac akoby som bola blbá.
"Odkiaľ teda vieš cestu, hovoria ti to tvoje hodinky ?" vyšla som so svojím podozrením.
"Alebo tu bývaš ?" neprestávala som sa ho pýtať.
"Nie a potom áno," zamával mi hodinkami pred nosom.
"Takže ty tu naozaj bývaš ?" neverila som mu.
"Veď som ti to už povedal." povedala pyšne bytosť s dlhými ušami.
Odhopkal ďalej dopredu zajac. Mala som naňho ešte toľko otázok. Ale tie mi vyfufčali z hlavy keď sme vošli do chodby plnej hodín.
'Tik, tok, tik, tok,...' ozývalo sa celou halou.
"Wau, tie sú nádherné," zapozerala som do majestátnych hodín z čerešňového dreva.
"Tak to si nevidela tieto," vyhlásil zajac a ukázal mi ešte ohromnejšie hodiny. Ich odbytie bolo také silné, že sa rozliehalo celou halou.
'Bim, bim'
"To sú už dve hodiny ráno ?" zdalo sa mi to nemožné, aby som strávila dve hodiny hľadaním tohto bieleho tvora.
"Zdá sa mi, alebo naozaj vieš počítať," odbil ma drzo zajac.
'To som naozaj musela skončiť s týmto pyšným zvieraťom' pomyslela som si.
"Ty si dovoľuješ označiť ma za zviera ?" vybehol na mňa zajac s takým tónom až ma zmrazilo.
"Ja som to povedala nahlas ?" pošepla som, aby ma tie jeho velikánsky uši nepočuli.
"Áno, a dosť," zjavne som nebola dostatočne tichá. Odteraz si všetky svoje myšlienky nechám len pre seba.
Zajac vzal svoje hodinky a vložil ich do otvoru na barokových hodinách. Zapadli, akoby tam už boli odjakživa. Zakrútil s nimi niekoľkokrát, až to zaprašťalo.
Očakávala som, že sa otvoria nejaké tajné dvere ale nič sa nedialo.
YOU ARE READING
I'm not Alice
FantasyLýdia je klasické dievča, ktoré má svoju najlepšiu kamarátku. Lásku považuje za nezmysel, ale priateľstvo si váži nadovšetko. Ples organizovaní v historickom kaštieli jej zmení pohľad na svoje problémy a jej malicherné trapasy, po tom čo sa večer s...
