I'm not Alice

Zlatá večera

Dnes som už po druhýkrát neverila vlastným očiam. Toľká nádhera sa rozprestierala predomnou.

Vystúpili sme z auta pred hlavným vchodom a nejaký mladík nám auto išiel odparkovať. Spočiatku som mu neverila, ale keď som videla, že všetkým takto "kradnú" ich dopravný prostriedok, uspokojila som sa s myšlienkou, že ak ho poškodí uvidíme sa na súde.

Spolu sme všetci vstúpili do chodby vystlanej červeným kobercom. Tu vítal ľudí pán Potato so svojou, zrejme, manželkou. Obidvaja boli oblečení ako veľkomožní majitelia sídla.

Odtiaľ nás poslali samých obdivovať chodbu plnú obrazov. Na jednom portréte som spoznala pána Potata. Vtedy bol ešte mladý a urastený. Neviem kedy sme stihli tu dlhú chodbu prejsť ale ocitli sme sa vo veľkej miestnosti.

Postupne sa tu začali schádzať ľudia a hostiteľ nás potom oficiálne privítal. Usadili nás všetkých spolu. Očkom som hľadala Jessicu a jej nebeské šaty. No márne, zjavne ju usadili niekde inde.

Odznel príhovor a všetci sa mohli pustiť do jedla. Pozrela som sa na to množstvo príborov a nevedela s ktorým začať.

"Použi prvú vidličku od kraja, rovnako aj nožík." pošepla mi Sofia, ktorá sa už sama pustila do predjedla.

Sálou sa niesol tichý šum rozhovorov. Ja som zatiaľ nemala s kým, tak som len sledovala okolie a bola ticho.

Po večeri ma konečne našla Jessica. Porozprávala mi všetko, čo za tých pár jedál stihla zažiť. Keď začala hrať hudba niekto nás vyrušil.
"Smiem prosiť slečna Lýdia ?" spýtal sa ma Števo.
"Vy slečna, venujete mi tento tanec ?" spýtal sa neznámi hlas.
"Bude mi potešením," odpovedala Jessica neznámemu.
Bola som rada, že budem stúpať iba po bratových prstoch.

Tancovala som viac ako som si predstavovala. Raz s bratom, potom s otcom a neskôr aj s množstvom iných mladíkov v rôznych maskách. Vyskúšala som si aj valčík, ktorý som sa učila na tréningoch. Našťastie som nikomu nestúpila na palec. S Jessicou sme prežívi nádherný večer, ktorý sa ešte nekončil.