Still Be Mine...

Part 2

"Naozaj ešte raz prepáč" ospravedlnil sa Luke znova."Luke je to naozaj v poriadku" zasmiala som sa.Chvílu sme sa s Lukom rozprávali a on sa mi stihol ešte 10 krát ospravedlniť.Musím povedať že na to že je známy je naozaj milý a vtipný."Luke mala by som už ísť"povedala som a chystala sa na odchod ked v tom ma zastavil."Počkaj kam sa ponáhlaš" zasmial sa "No vieš myslel som že no...dala by si mi číslo?" spýtal sa hamblivo a ja som nechcela veriť že si odomna pýta číslo Luke Hemmings zo začínajucej a ešte nie tak známej skupiny.Vlastne ich pozná málo ludí pretože maju zatial len pár nie tak známich pesničiek ale kamarátky ich počuvali takže viem o koho ide."Ja-jasné tu máš" diktovala som mu číslo."Dakujem dakedy zavolám tak ahoj" usmial sa a odišiel.Ja som tam zostala stáť ako obarená ale stihla som sa spametať ked som zistila že namna všetci pozerajú ako tam stojím s obliatim svetrom.

"Dobré ránko" ozvala sa Nina ked som prišla do kuchyne."Dobré kde je mama?" spýtala som sa Niny zatial čo mi naliala džús."Išla do obchodu prečo?"spýtala sa."Výborne takže ti môžem povedať čo sa mi včera stalo"povedala som a ona hned dobehla kumne."Tak vrav čoo" spýtala sa nedočkavo."Včera ma oblial s kávou Luke Hemmings a následne na to sme sa rozprávali a dal mi číslo" radostne som povedala."Aha aa je pekný? a kto je to?" pýtala sa nič netušiacky.Tak som jej povedala všetko od začiatku."Jááj už viem tak ten je riadny ale brala by som radšej Michaela" odvetila a ukázala na fotku Mikeyho.Neviem či jej preplo alebo čo ale ten Mike má na každej fotke iné vlasy.Každopádne sa nanho pozerala ako keby ho išla zjesť."Crrrrrrn" zazvonil mi telefon.Bolo to neznáme číslo."Halo Vanesa? to som ja Luke neišla by si zajtra somnou a chalanmi na kávu?" ozval sa Luke."Jasné rada pôjdem" ozvala som sa."Super tešíme sa ahoj"a položil to.Lahla som si na postel a rozmýšlala nad zajtrajškom.Rozhodla som sa že pojde aj Alice a Nina.