X days in WONDERLAND 🌻

~8~

Okrem Sana, ktorý ma celú dobu ignoroval a Seonghwu, s ktorým som sa už zoznámila ma Hongjoong zoznámil aj s ostatnými chalanmi. Ich mená som síce vedela ale takto mi to vyhovovalo viac, bolo to také osobnejšie.

Cestou zo spoločnosti sme sa ešte zastavili v pár obchodoch nakúpiť niake potraviny na grilovačku. Teda pár... Chodili sme z obchodu do obchodu, tašky nám pribúdali a mňa z tých opätkov už neuveriteľne boleli nohy.

"A ešte musíme ísť sem... " ukázal Yeosang na ďalší obchod a ja som vystrúhala bolestivú grimasu.

" Yunho počkám vás tu už ma strašne bolia nohy" povedala som vysokému chalanovi aby nemali o mňa zbytočné starosti, keď všetci až na nás nabehli do obchodu.

"Za prvé, samú ťa tu nenechám a za druhé uvedomuješ si, že toto ešte nie je ani zďaleka posledný obchod" ublížene som na neho pozeral.

Yunho mi venoval slabý úsmev, položil tašky a čupol si predomňa.

"Nasadaj! "
" Nie Yunho to nie je treba nemôžeš ma nosiť teraz všade na chrbte " protestovala som.
" No bude to?! "
Moje nohy to už nezvládali takže veľmi ale že veľmi neochotne som ho poslúcha.
" Yunho ale ja som.... " ani som nestihla dopovedať a on vyskočil na rovné nohy, zobral tašky a kráčal za chalanmi akoby na chrbte nič nemal.
" Ďakujem " usmiala som sa viac menej pre seba, keďže môj úsmev aj tak nevidel a oprela som si o neho hlavu.

Bola som unavená a oči sa mi začali pomaly zatvárať, kolísanie, ktoré spôsobovala Yunhova chôdza ma uspávala ešte viac, až som napokon úplne zaspala.

Pootvorila som oči, kolísanie stále pretrvávalo, na základe čoho som usúdila, že som stále Yunhovi na chrbte.

Otočila som hlavu na ľavú stranu, Hongjoong, Jongho a Yeosang viedli búrlivú debatu. Pred nimi kráčal San s Wooyoungom. Celou ulicou sa ozýval ich jedinečný smiech. Pozrela som napravo. Yunho kvôli niečomu pravdepodobne dohováral Mingimu.

"Počkať Yunho?! "

Pustila som sa niečijeho krku a vspriamila som sa.

" Ale čo,  Šípková Rúženka je už hore... " otočil Seonghwa hlavu a s úsmevom pozrel na mňa.

" Ako?  Prečo?  Ty?... Čo? " nevedela som sa vykoktať. Seonghwa stále spokojne kráčal dopredu a pozeral na môj zmetený výraz.

" Yunho si skúšal pár vecí a nechcel ťa budiť... Poprosil si ma, že či ťa vezmem...a o šaty sa nemusíš báť... Taška je u Yeosanga v batohu.... "

" Seonghwa POZOR! " skríkla som.

Však už príliš neskoro a Seonghwa napálil do smetného koša, cez ktorý sme ladne preleteli. Dopadla som na tvrdú zem. Kôš sa prevrátil a celý jeho obsah skončil na nás.

Muselo to vyzerať strašne komicky.

So Seonghwom sme si vymenili ubolené pohľady.
Chalani vyzerali vydesene ako by len čakali kedy Seonghwa buchne.

Znovu sa mi zadíval do očí, alebo skôr na banánovú šupku medzi očami.

Pohľad mu zmäkol a začala sa na plné hrdlo smiať, ja som to samozrejme nevydržala a pridala sa.

"Poď hore" postavil sa a ponúkol mi pomocnú ruku. Začala som sa oprašovať.
"Ešte toto" zobral mi z čela banánovú šupku a znova sa zasmial.

Zrazu nás osvietilo svetlo a my sme hodili vraždiaci pohľad na Yeosanga, ktorý držal v rukách fotoaparát.

"Fotodokumtácia... A pamiatka na to, že som prvýkrát videl Seonghwu špinavého" uškrnul sa a foťák odložil.