Sedeli sme pri stole a raňajkovali, oproti mne sedel Seonghwa a vedľa San. Raz za čas po sebe hodili zvláštne pohľady, akoby jeden druhému zabil akváriovú rybyčku, nechápem o čo tým dvom ide.
Pozrela som na mobil 9:30. Rýchlo som do seba nachádzala zvyšok raňajok, poďakovala chalanom za raňajky a včerajšok a prudko sa postavila od stola. Ako som zpod neho vyťahovala moje dlhé nohy trafila som kolenom roh a kuchyňou sa ozvali dva hlasné výkriky.
Môj a........... a do šľaka. Asi som práve pripravila Seonghwa o deti. Rýchlosťou blesku vyletel spoza stola a začala si klín utierať od vreného čaju.
Všetci na neho pozerali s výrazmi akoby to bolelo ich a nie jeho.
Seonghwa si zahryzol do spodej pery a bolestivou chôdzou odišiel do svojej izby. Bez toho aby mi povedal čo len slovo.
"Kam sa vlastne tak ponáhľaš? " pozrel na mňa Yunho.
" Na letisko... O pol hodinu má prísť kamarát z Osaki... Robí mi doprovod na ples... "
" Z Osaki? To si si nemohla zobrať mňa?
Alebo nie som dosť príťažlivý...? " zažmurkal na mňa Yunho ako Barbie s umelými mihalnicami a začal sa smiať." Myslíš, že to stíhaš za polhodinu? " spýtal sa San a niak tak som tušila kam tým miery.
" Asi úplne nie ale tak chvíľu hádam počká.... Už Musím bežať majte sa... A prosím povedzte Seonghwovi, že ma to strašne mrzí.... " dobehla som do chodbičky a začala sa obúvať.
" Seonghwovi alebo Seonghwovi juniorovi? " objavil sa so smiechom vo dverách San.
" Môžeš aj obom... Nebránim ti v tom..." odvrkla som so smiechom v hlase späť.
"Trúbka... Makaj lebo to ozaj nestihneš a ten tvoj kejmoš bude sklamaný... " nasunul si na nohy tenisky a vyšiel von.
Došnurovala som druhú topánku a vybehla von. San mi gestom ruky naznačil, že ma hodí na letisko.
Zaujímalo by ma čo sa tomu chalanovi poslednou dobou honí hlavou. Ešte v stredu mi išiel odtrhnúť hlavu a teraz mi robí súkromný Free TAXÍK.
"Ďakujem San" objala som ho, keď zastavil pred letiskom, asi to nečakal lebo okamžite stuhol a nakoniec jediné na čo sa zmohol bolo to, že mi položil jednu ruku na chrbát.
Vystúpila som z auta, poslednýkrát mu zakývala než auto odišlo.
Stála som vo veľkej hale a sledovala tabuľu príletov a odletov.
"Už tu mal dávno byť " vytiahla som mobil a pokúsila sa mu dovolať.
Ani na deviatykrát však nezdvihol." Asi išiel ďalším letom a momentálne sedí v lietadle " prišlo mi ako reálna možnosť. Sadla som si na lavičku pred tabule a čakala....
Čakala.....
Čakala........
Stále čakala.....
Bolo už pol tretej, z Japonska medzi časom priletelo už minimálne 10 letov a Yuta nikde. Napísala som mu asi sto správ ako na messenger tak aj na Instagram a všetky ďalšie apky, o ktorých viem, že má. Hovory mi stále nedvíhal.
"Yuta Nakamoto zabijem ťa, keď prídeš " v tom mi však cinkla správa.
Yakisoba princiatko 💘
Jaeyonieee puppy🐩
° Jaeyon nevyvolávaj mi.... Keď to nedvíham mám na to asi dôvod.
° Neprídem... Prepáč ale hľadaj
si niekoho iného...
YOU ARE READING
X days in WONDERLAND 🌻
Fanfiction🌕"Pozri mi do očí a povedz čo tam vidíš!" "Vidím... Nekonečno... " "A presne také obrovské je pole slnečníc v krajine zázrakov kam si ťa odvediem, keď budeš moja" tentoraz šepol tesne pri mojom uchu a mne prebehli po chrbte zimomriavky. Jeho čiern...