Keď zrazu...
Do mňa jemne drgla kolesom a ja som stratila rovnováhu. Jediné čo si pamätám ako som vyletela z motorky a potom tma.
Patrik
Bože ako by som ju rád nepustil. Človek s ňou chce byť sám a zrazu, že musí ísť na štart. Jak rád by som bol iba s ňou no nič.
Postavil som sa pri koniec aby som videl ako výhra. Už som ju videl keď zrazu sa niečo pokazilo a ona vyletela z motorky a padla silno na chrbát.
Prečo sa ku*vám nehýbe?! Začal som panikáriť prišli k nej zdravotníci a ja som k nim bežal. Zrazu ma niekto chytil za ruku a nechcel pustiť. Pozrel som sa a za mnou bol Kristián.
,,Kamo nepustia ťa za ňou poď pôjdeme za sanitkou mama išla s nimi."povedal a rozbehol sa za autom.
Bežal som za ním a nastúpil do auta.
,, Prosím len nech je v poriadku."pozrel som sa von oknom.
,,Kamoško Vanes je silná ale nemôžem nič sľúbiť videl som ako silno dopadla hlavne nech nezomrie."silno chytil volant.
,,Boha nestraš nemôžem ju stratiť."
Pri nemocnici
Došli sme na jej poschodie a boli tam jej rodičia a jej bratia.
,,Dobrý, ako je na tom?"spýtal som sa jej mami.
,,Dok-ktor povedal, že-že utrpela silný náraz. Je malá šanca, že sa preberie."rozplakala sa a mne vytiekla slza.
,,Prosím povecte, že si to vymýšľate a, že sa zobudí a otvorí tie dvere, že to bol vtip."povedľa som duchom neprítomný.
,,Nie synak je v kóme."potľapkal ma po ramene jej otec.
Oprel som sa o stenu a zošuchol sa dole. Prečo ona?! Nemôže proste nemôže umrieť. Musí tu byť musí sa zobudiť.
,,Môžem ju ísť pozrieť?"po chvíli som sa opýtal. Aj keď som bol mimo musel som ju vidieť.
,,Môžeš."
Postavil som sa a prišiel k jej dverám, ktoré som otvoril a vstúpil som do jej izby. Prišiel som k jej posteli a pozrel na ňu. Ruka, noha v sádre na krku mala tú vec keď si zlomíte krk.(neviem ako sa to volá)
Mala zatvorené oči a bola pripojená na dýchací prístroj. Prišiel som k nej a chytil ju za ruku.(ťa ktorá nebola v sádre) Bola studená.
,,Prosím zlato, otvor tie tvoje pekné oči a pozri sa na mňa. Povec, že je všetko v pohode."vytiekla mi slza.
Nič ani sa nepohla. Neviem koľko som tam iba v tichosti sedel ale bol som tam dokedy ma sestrička vyhodila, že čo tu ešte robím.
Odišiel som ku Kikovi doma som nemohol byť.
Sadol som si na jeho posteľ a pozeral do blba.
,,Kamo ver, že Vanes sa preberie."povedal a objal ma.
,,Verím ale čo ak nie?!"oplatil som mu to.
,,Musíš iba veriť nič iné."boha však ja verím nič iné nezostáva.
,,Dobre ako sú na tom ostatný?"spýtal som sa keďže som dlho nikoho nevidel.
,,Mama s otcom sú zavretý v spálni. Bratia sú niekde vonku Emma za chvíľu príde a Dominik ten neviem."aha
,,Aha tak ja nebudem otravovať pôjdem domov si pospať."postavil som sa na odchod.
,,Keby niečo volaj som hneď pri tebe."usmial som sa naňho.
,,Dik."
Odišiel som domov kde som si ľahol do postele ale nevedel som zaspať. Vsak kto áno keď jeho priateľka leží v kóme na posteli a možno sa nikdy nezobudí.
Ospravedlňujem sa za chyby ❤️.
Za chvíľu bude koniec. Neviem presne koľko ešte časti ale bude to pod 7. Už mám aj koniec ako to skončí. Dala som smutnú časť pre niektorých, ktorý to nečakali. Ale tipujem že ste to čakali, že to tak bude.
Teraz budú časti z Patrikovho pohľadu ale aj z Kikovho❤️.
Dúfam že sa vám časť páčila.
