Complicated (A Larry Stylinson Fanfic) [slow update]

Chapter One; Moving To London.

Harryho pohľad.

A je to tu deň D. Deň kedy sa s mamou konečne sťahujeme. Po tom čo nám otec spravil a podviedol mamu so svojou kolegyňou sme tu už viac zostať nemohli. Nedokázali sme zostať v starom dome a tváriť sa že sa nič nestalo. Všetky tie spomienky na zlé ale aj na dobré veci nám to iba sťažovali. Preto som bol rád že mama s tým návrhom prišla.

Dobalil som si posledné krabice, keď som narazil na jednu zo starých fotiek. Boli sme na nej mi dvaja. Ja a môj kedysi najlepší kamarát Liam. Áno kedysi...boli sme ako bratia, strávili sme spolu strašne veľa času a vedel som, že sa na neho môžem spoľahnúť a povedať mu čokoľvek. Jedna vec ma ale trápila, vec o ktorej som nikomu do teraz nepovedal ani mame. Ale boli sme kamaráti a ja som si myslel že, keď mu to poviem, tak sa nič nezmení. To som ale nevedel, že týmto priznaním sa všetko zmení.

*

Boli sme akurát u Liama a pozerali nejaký film, ani už neviem čo to bolo za film ako som bol vystresovaný. Myslel som, že sa už na to vykašlem, lenže Liam si môjho divného chovania všimol.

,,Si v poriadku? Od kedy sme prišli k nám si nejaký divný? Stalo sa niečo?" spýtal sa ma Liam ustarane

,,Vieš jaaa...nie je mi nejak dobre asi by som mal ísť..."

,,Harry! Poznáme sa skoro od mala takže už viem kedy klameš a kedy hovoríš pravdu. Tak čo sa deje?"
Chvíľu som mlčal, ale musel som mu to povedať.

,,Dobre...vieš chcel som ti to povedať už dlhšie ale nevedel som ako...ja..."
Liam na mňa hľadel s otáznikom v očiach. Nevedel čo má odo mňa čakať.

,,Som gay" povedal som a hľadel na Liama, aby som mohol spozorovať jeho reakciu. Lenže tá neprichádzala. Mlčal a pozeral pred seba. Chcel som ho chytiť za rameno a opýtať sa ho či je v poriadku, ale akonáhle som sa k nemu priblížil rázne sa postavil na nohy a odstúpil odo mňa.

,,Nedotýkaj sa ma!" skríkol po mne. Iba som na neho hľadel a snažil sa dýchať a potlačiť slzy čo sa mi drali z očí.

,,Ani sa ku mne nepribližuj ty buzna!! Si myslíš že sa s tebou budem baviť?! Hnusíš sa mi!"

,,Ale Liam jaa..."

,,Vypadni!"

,,Č-čo?" povedal som a slzy už nedokázal udržať

,,Povedal som ti aby si vypadol!!" povedal s hnuseným pohľadom.
To už som nevydržal a rozbehol sa domov. Bežal som celú cestu. Slzy mi prúdom stekali po lícach a nevedel som sa poriadne nadýchnuť.

Keď som prišiel domov vybehol som schody a zavrel sa v mojej izbe. Mal som jediné šťastie, že mama bola v práci a otec tiež nebol doma, ale na to som už bol zvyknutý. Naozaj by som teraz nepotreboval vysvetľovať prečo vyzerám ako keby som dostal záchvat.

Ako mi to mohol spraviť. Poznáme sa tak dlho a ja som si myslel...myslel som si že to pochopí. Ale očividne som sa splietol a nepoznal ho tak dobre ako som si myslel.

Plakal som do vankúša až do večera dokým som od únavy nezaspal.

Ráno som som sa zobudil zase so slzami, keď som si spomenul na včerajšok. Rozmýšľal som či zostanem doma a poviem mame, že mi je zle, ale som otrasný klamár takže som sa zdvihol z postele a išiel do školy čeliť Liamovmu pohľadu, teda pokiaľ sa na mňa vôbec dokáže pozrieť.

Stál som už pred školou s tým či mám ísť do vnútra alebo sa radšej otočiť a zdrhnúť domov, čo som ale nakoniec zamietol a nasmeroval si to rovno k mojej skrinke. Ešte som si tam nestihol dať ani veci a už ma niekto otočil a prirazil ku skrinkám. Nechápal som čo sa deje nikdy som so šikanou ani s ničím podobným problémy nemal. Preto som sa pozrel na dotyčného a so strachom zistil, že to je Liam. Chcel som mu niečo povedať, lenže to som nestihol, lebo ma prerušil.

,,Ale ale koho to tu máme. Nepovedal som ti včera dosť jasne aby si vypadol!"

,,Č-co? Nerozumiem..."

,,Nechápeš že o buznu ako si ty tu nikto nestojí. Si odporný!"

,,Liam prosím..." To už som slzy neudržal

,,Ale Harry sa nám rozplakal. Si myslíš že ťa bude niekto ľutovať. Opováž sa na mňa čo i len pozrieť. Je ti to jasné!" Neodpovedal som. Triasol som sa od strachu a nevedel prestať plakať.

,,ROZUMEL SI?!" skríkol mi pri uchu

,,A-no..." povedal som roztrasený hlasom. Pustil ma a bol na odchode, ale z ničoho nič sa otočil a ešte ma kopol kolenom rovno do brucha. Od bolesti som spadol na zem. Ale nikto mi nepomohol. Iba sa na mňa pozerali.
A od toho dňa sa stal Liam mojou nočnou morou.

*

Fotku som dal do krabice a dobalil si posledné veci. Pozrel som sa poslednýkrát po mojej teraz už starej izbe a odišiel aj s krabicami dole za mamou. Naložili sme to všetko do kufra auta a vyrazili smer Londýn. Smerom za novým začiatkom.

Keby som len vedel.

A/N:  Takže vitajte pri mojej novej fanfikcí a to pri mojej prvej poriadnej.
Už dlhšie som nad tým rozmýšľala až som si vďaka jedným úžasným babám, ktoré to schválili povedala že sa dám do toho. To ako často budú vychádzať nové kapitoly vám neviem povedať ale budem sa snažiť aby bývali čo najčastejšie. Určite budem rada za odozvu. K xx