Complicated (A Larry Stylinson Fanfic) [slow update]

Chapter Seven; My New Nightmare.

Louisov pohľad.

,,Jeblý Styles! Čo si o sebe myslí? Kvôli nemu bežíme kolá navyše, máme na hodine peklo a on si zahrá nejaký záchvat, aby nemusel cvičiť a ide sa zašiť niekde s tým kokotom Horanom. Veď on ešte uvidí nech si ma neželá!" skoro som až ziapal na Zayna počas hodiny, učiteľovi to aj tak bolo jedno mal lepšie veci na práci.

,,Bože Louis kľud nemám na toto teraz náladu." zasyčal na mňa a snažil sa ma ďalej ignorovať.

,,Jaj tak ty nemáš náladu a čo si..." chcel som spustiť ďalší svoj naštvaný monológ, keď ma v tom prerušil Blake.

,,Takže chalani musím si ísť niečo vybaviť, takže vás tu nechám samých. Ale nemyslíte si ja sa ešte vrátim." povedal nám výhražne a odišiel. Čas na to vypadnúť. Usmial som sa pre seba a namieril si to k dverám.

,,Kam ideš Louis?" zakričal ešte na mňa Zayn.

,,Do prdele! Ďalej tu trčať nebudem!" povedal som a odišiel. Bez tak sa už Blake nevráti a povedal to iba pre to, aby sme sa neflákali.

V šatni som sa rýchlo prezliekol a mieril si to konečne domov. Započul som, ale nejaké povedomé hlasy a preto som sa išiel pozrieť bližšie od kadiaľ vychádzali. Chcel som ísť bližšie, keď som v tom zbadal Horana, a preto sa radšej skoval za skrinky. Niečo ešte hovoril a konečne išiel preč. Počkal som až kým zájde za roh a išiel si to s tým debilom vybaviť.

Otvoril som dvere a našiel som ho tam bez trička. Bol mi otočený chrbtom, ale akonáhle si všimol že nie je v miestnosti sám, tak sa otočil a pozrel sa mi do očí. V očiach mu bolo vidieť strach čo ma iba tešilo. Vyzeral ako vystrašené kura.

Začal som si ho prezerať z čoho sa mu nahnala jemná červeň do líc z toho ako sa hanbil a radšej presunul svoj pohľad na zem. Bol celkom zlatý...teda čo!? Tomlinson čo je to s tebou? Radšej som prestal rozmýšľať a ráznym krokom si to namieril k nemu. Akonáhle si všimol že sa k nemu blížim začal pomaly cúvať dozadu. To mu aj tak nepomôže.

,,Ale tak tu ste sa zašili a ako vidím tak ste si to už aj s Horan rozdali. Som nevedel že je buzna. Už sa teším ako o tom poviem všetkým na obede..." chcel som pokračovať, keď ma prerušil.

,,Čo?! To nie je pravda!" začal po mne kričať, keď v tom si uvedomil čo spravil a preto zostal radšej ticho a zase sa pozeral do zeme. Lenže to už bolo neskoro. Veď ten uvidí.

,,Čo si to povedal?!" Skríkol som potom na čo sa iba otriasol a ďalej pozeral do zeme. Preto som ho chytil za bradu a hlavu mu dal tak aby sa mi pozeral do očí.

,,Pozeraj sa na mňa keď s tebou hovorím!"

,,Ja-a nič len so-m..." začal koktať. Bojí sa. Uchechtol som sa. Mám ho presne tam kde som chcel.

Chytil som ho pod krkom a narazil ho na stenu. Začal sa mi spierať a preto som si ho otočil. Tvárou som si ho natlačila na stenu a obidve zápästia mu dal za chrbát a pevne ich držal aby sa nemohol brániť.

,,Tak teraz ma počúvaj už som ti raz povedal aby si sa mi nasral do cesty a viac ti to opakovať nebudem, tak čomu nechápeš?!"

,,Ja-a som ti al-e nič nespravil." povedal tichým hlasom.

,,To ma ale nezaujíma! Sereš ma a vadíš mi! Chápeš?! A je mi jedno či za to môžeš ty alebo nie!" kričal som po ňom. Potreboval som si vybiť zlosť a vybiť si to na ňom ma len uspokojovalo.

Začal sa triasť a snažil sa mi nenápadne vyšmyknúť, preto som zosílil stisk na jeho zápästiach a ruky mu dal vyššie aby ho to bolelo. No čo nemá sa spierať. Keby som len tak mal pri sebe lano a mohol si ho zviazať. Nie, ešte lepšia by bola predstava jeho pripútaného k posteli, úplne bezbranné a vystrašeného. Z tej predstavy sa mi začalo robiť tesno v boxerkách. Kurva na čo to zase myslím? Aj keď je pravda, že už som si dobrý týždeň nezašukal. Eleanor si odbehla na týždeň do Los Angeles a ďalšiu pipku sa mi zháňať nechcelo. Ale tak aspoň to teraz využijem.

,,Najradšej by som ťa teraz tak ujebal, že by si sa ani postaviť nevedel. Ale mám lepší nápad." zašepkala som mu do ucha jemne som mu skúsol ušný lalôčik a nezabudol sa na neho natlačiť už celkom viditeľnou erekciou na jeho, na chalana trochu vyše guľatý zadok. Zhlboka sa nadýchol ale nepovedal ani slovo.

,,Vieš mohol by si mi s niečím pomôcť a ja by som mohol porozmýšľať či ťa zmlátim alebo nie." pokračoval som a prichytil si obidve jeho zápästia do jednej ruky. S voľnou rukou som ho začal pomaly hladiť od krku cez hruď až na brucho, kde sa zachvel. Mne to nedalo a musel som sa nad tým zasmiať. Že by som mal nad ním až takú moc?

Nejak sa nespieral preto som pokračoval ďalej až k jeho podbrušku, kde som zablúdil prstami až pod len jeho boxeriek. Zrýchlil sa mu dych a začal sa brániť. Tak na to nech zabudne. Ja už ho len tak nenechám.

Harryho pohľad.

Natlačil sa na mňa svojim rozkrokom a začal ma hladiť po tele. Kvôli tomu že som nemal tričko mal lepší prístup, za čo som si hneď začal nadávať. Prečo som sa len začal prezliekať? Povzdychol som si a snažil sa nepanikáriť. Teda až pokým nezablúdil prstami pod gumu mojich boxeriek. Zrýchlil sa mi tep aj dych a nevedel som sa ukľudniť.

Začal som panikáriť a snažil sa vymaniť z jeho rúk, ale nešlo to bol silnejší. Ruku vytiahol a chvíľu sa nič nedialo. Tak to ale dlho nezostalo. Ruku v tom presunul k opasku a začal mi ho rozopínať pričom si ma pritiahol bližšie k sebe. Prečo to robí? Nič som mu nespravil. Chová sa úplne ako Liam. Liam! Vtedy som si spomenul na sen čo sa mi sníval a nevedel si naň ráno spomenúť. Keby že to bol iba sen a nie aj spomienka. Našťastie mu to vtedy nevyšlo. Preto som dúfal že to aj teraz niečo prekazí. Niall kde trčíš toľko?

Bol som sprostý keď som si myslel, že aspoň raz bude niečo inak. To by som ale aspoň musel tušiť, že sa týmto všetko zmení.