Complicated (A Larry Stylinson Fanfic) [slow update]

Chapter Eight; Savior Niall.

venované Jiky123

Niallov pohľad.

Bol som už na ceste späť k Harrymu spolu aj s dvomi bagetami, keďže aj mne po tom behu vyhladlo, keď akurát vyšiel z riaditeľne pán Williams.

,,Prečo nie si na hodine Niall?" opýtal sa ma podozrivo ako keby som sa ulieval naschvál.

,,Bol som len kúpiť Harrymu jedlo. Prišlo mu na hodine zle, kľudne si to môžete overiť u pána učiteľa Blackea." povedal som trochu nervózne aby som nič nedoplietol. Rozprávanie s ľuďmi mi nerobí problém, dokonca ani s cudzími ale pri riaditeľovi mám vždy problém. Neviem ale príde mi mi hrozne prísny. Nie raz sa stalo keď som prišiel pre Oliviu, keď sme išli niekde von, že mi dal výsluch alebo povedal, že ak sa je niečo stane nech si ho neželám.

,,Dobre verím ti, tak choď aby som ťa ďalej nezdržiaval." povedal a pokračoval v svojej ceste. Iba som si vydýchol a rýchlo sa ponáhľal za Harrym. Bol som už skoro pri dverách keď som začul tlmené vzlyky.

,,Prosím ťa nerob to..." začul som Harryho roztrasený a uplakaný hlas. Čo najrýchlejšie som otvoril dvere div nevypadli s pántov a už bol pri Louisovi, ktorého som z celej sily odtiahol od Harryho a nezabudol mu jednu vraziť. Trochu sa zapotácal a chytil sa za narazené miesto. Ja som ho už ale ďalej ignoroval a radšej sa snažil ukľudniť Harryho, ktorý sedel na zemi, trochu sa triasol, slzy sa mu tiekli po tvári a rukami si objímal svoje pokrčené nohy, ktoré mal pri hrudi. Sadol som si na zem k nemu a pevne som ho objal. Najprv sebou trochu trhol, ale keď si uvedomil že som to ja tak sa na mňa ešte viac nalepil a zaboril si tvár do hrude.

,,Ale čo už ti prišiel psík na pomoc?" povedal s tým svojim nechutným úškrnom.

,,Ak sa o ešte raz dotkneš tak..." prerušil ma.

,,Tak čo hm? Zbiješ ma alebo čo? Si nemyslí že sa ťa bojím Horan." pokrútil hlavou a smiať sa ďalej.

,,To nie ale ak mu nedáš pokoj tak ti garantujem, že sa to dozvie celá škola." vyhrážal som sa mu.

,,A ty si ako myslíš že ti uveria? Sa zamysli komu skôr uveria mne? Alebo tebe a tomu decku, veď sa na neho pozri. Sa čudujem že si sa znížil až k takej úrovni..."

,,Môžeš láskavo prestať náhodou je oveľa lepší ako si bol ty. Nesiaha ti ani po päty a ak ešte raz budem počuť ako o ňom hovoríš tak si ma neželaj Tomlinson!!" nevydržal som to a začal po ňom ziapať. Nebude o Harrym hovoriť také veci, hlavne ak nie sú pravda. Kretén akýsi.

,,Jasné, jesné aby si sa neposral. Tak zajtra sa vidíme Harry." naposledy sa spokojne usmial a nechal nás tu konečne samých.

,,Hej už je dobre. Som tu s tebou."
,,Niall pre-páč j-ja..." stále trochu vzlykal a pevne sa ma držal.

,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať, ty za to nemôžeš. To je proste Tomlinson a tomu je kde kedy alebo ako. Proste kohokoľvek kto mu vadí zmláti."

,,Niall ale ty to nechápeš..."
,,Ale chápem Harry ale neboj postarám sa aby ti už dal pokoj." chvíľu mlčal a premýšľal ale nakoniec prikývol. Odtiahol som sa a pustil som ho aby som sa mohol postaviť. Natiahol som k Harrymu ruku, ktorú prijal a pomohol som mu na nohy.

,,Tak poď ideme aj tak už bude zvoniť." Chcel som mu podať bagetu keď som si ju rovnako ako moju všimol na zemi v rozpadnutom stave.

,,Bože prepáč." povzdychol som si a ospravedlňujúco sa neho pozrel.