Complicated (A Larry Stylinson Fanfic) [slow update]

Chapter Three; New School.

Harryho pohľad.

Zobudil som sa. Otvoril oči a vymrštil sa do sedu. Moje telo bolo celé spotené. Rozmýšľal som nad tým čo sa mi snívalo, ale nevedel som si spomenúť.

Po chvíli som sa na to vykašľal a zobral telefón do ruky. Hodiny ukazovali pol šiestej čiže budík mi mal zvoniť až za hodinu. Vstal som a išiel do kúpeľne, kde som si dal studenú sprchu, aby som sa aspoň trochu prebral a vyčistil si zuby.

Došiel som ku skrini a vytiahol moje obľúbené čierne skinny a mikinu cez hlavu vo vínovej farbe. Kučeravé vlasy som si iba prehrabol aby mi nepadali do očí, zobral batoh a išiel do kuchyne. Mama doma nebola keďže išla ráno do práce. Z chladničky som si vytiahol iba jogurt, ktorý som následne zjedol a čo najrýchlejšie si to nasmeroval do chodby.
Obul som si svoje čierne vansy, zatvoril dvere a utekal na autobus, ktorý mi mal ísť už za päť minút.

Na zastávku som dobehol celkom rýchlo, dokonca aj s náskokom, z čoho som bol prekvapený, lebo buďme úprimný moja kondička nie je najlepšia. Čakanie som si skrátil počúvaním hudby. Ja som vedel na čo si beriem tie sluchátka. Pochválil som sa v duchu a čakal na to kedy už konečne príde.

Ani som sa nenazdal a autobus už stál predo mnou. Nastúpil som a už zo zvyku si išiel sadnúť čo najviac dozadu. Pozeral som sa z okna, keď v tom si ku mne niekto prisadol. Bol to chalan v mojom veku. Mal modré oči, priateľský úsmev s rovnými bielymi zubami, ktoré som mohol vidieť, keď sa na mňa usmial a blonďavé vlasy, ktoré ale neboli jeho prírodné keďže mu boli vidno hnedé odrasty.

,,Ahoj ja som Niall. Ty si tu nový však?" prehovoril na mňa írskym prízvukom, ktorý som hneď spoznal. Takže nebude odtialto. Wau...Styles dneska ti to páli. Pozastavil som sa nad svojou debilitou a ďalej sa venoval blonďákovi vedľa mňa.

,,Áno. Ahoj som Harry." a podal som mu ruku, ktorú hneď na to odmietol a radšej si ma pritiahol do objatia, v ktorom ma chvíľu mačkal. Trochu som bol zaskočený, keďže sa za posledný rok so mnou nikto nebavil, nie to ma ešte objímal. Odtiahol sa a pozrela sa na môj zaskočený výraz.

,,Prepáč rád sa objímam." mykol plecami a zasmial sa.

,,To nevadí len som to nečakal."

,,No tak od teraz si budeš musieť zvyknúť." povedal s úškrnom.
Vie mať tento chalan aj inú ako len šťastnú náladu? opýtal som sa samého seba, ale to už sme zastavili na parkovisku pred školu. Pred mojou novou školou...

Vystúpili sme z autobusu a išli k veľkým vchodovými dverám, kde sa už začali hrnúť študenti.

Bol som nervózny a bál som sa aby som hneď prvý deň niečo nepokašlal a nestrápnil sa.

Niall sa rozišiel a mieril si to do školy, ale keď sa otočil a zbadal ma nehybne stáť na mieste a blúdiaceho v mojich myšlienkach, podišiel ku mne chytil ma za rukáv mikiny a ťahal ma za sebou až ku skrinkám, kde sa zastavil aby si mohol vytiahnuť veci na hodinu. Po tom čo mal všetko potrebné zo sebou mi ešte pomohol sa dostať do riaditeľne. Nepotreboval som sa stratiť hneď prvý deň.

,,Tak veľa šťastia. Za Chvíľu sa vidíme." naposledy sa na mňa usmial a išiel do triedy na hodinu. Ešte som mu na pozdrav rýchlo zakýval a položil ruku na kľučku od dverí.

Nádych a výdych Harry to zvládneš. Povzbudil som sa a vošiel do dverí s názvom riaditeľňa.

*

Sedel som oproti môjmu novému riaditeľovi. Vyzeral ako klasický chlap na takomto poste. Bol vysoký a mohol mať okolo štyridsiatky. Na hlave mu rašilo pár šedivých vlasov, na brade ranné strnisko, pod očami mal od únavy mierne kruhy a na tvári mu už spočívalo pár vrások.
Po asi pol hodine jeho nudného výkladu o velice "zaujímavej" histórií tejto školy, pri ktorom som sa samozrejme tváril, že celý čas sústredene počúvam mi dal konečne môj rozvrh aj s učebnicami. Povedal mi ešte posledné dôležité informácie a ešte dodal...

,,Tak Harry to je všetko, keby si mal nejaké otázky alebo ťa čokoľvek napadlo tak príď za mnou."

,,Ďakujem pán riaditeľ Williams." povedal som a spolu so zvonením som opustil riaditeľňu.

Zavrel som za sebou dvere a namieril si to rovno k mojej skrinke. Otvoril som ju podľa kódu, ktorý mi dali a začal si do nej dávať učebnice. Ešte som si tam nestihol dať všetky veci a už pri mne stál Niall.

,,Tak čo v pohode?"

,,Hej... akurát som si myslel že zomriem nudou, keď mi riaditeľ začal podrobne hovoriť o vzniku tejto skrinky." ukázal som na svoju skrinku a zagúľal očami na čo sme sa obidvaja rozosmiali.

Niall mi začal hovoriť o jeho hodine fyziky. Na ktorej im učiteľka dala písať test a keďže naň akosi zabudol a neučil sa, tak nič nevedel. Iba som sa zasmial a pokýval hlavou nad jeho nezodpovednosťou.

,,Tak čo máš za druhú hodinu?" spýtal sa

,,Biologiu...ahhh..." povzdychol som si. Jak ja ju nenávidím. Matematika mi problém nerobí ale biológia...nič nudnejšie už ani existovať nemôže.

,,Tak to je super. Aj ja. Tak poď aby sme neprišli neskoro." povedal už rovno so zvonením. Zobral som si rýchlo učebnicu a potrebné veci a rozbehol sa za Niallom, ktorý už bol na ceste do triedy. Snažil som si dávať pozor aby mi nič nevypadlo z rúk, keď v tom som do niekoho vrazil a spadol na zem. Všetky moje veci boli rozhádzané po zemi, ale to bol môj najmenší problém. V tejto chvíli ma viac zaujímalo do koho som vrazil, keďže som do teraz pozeral iba na čierne bagandže, ktoré stáli predo mnou. Preto som sa pozrel vyššie a stretol sa s tými najkrajším modrými očami, ale zároveň s tým najdesivejším a zrejme dosť naštvaným pohľadom.

Už v tej chvíli som vedel, že som urobil tu najväčšiu chybu akú som len mohol.

A/N:  Ahojte! Tak máme tu ďalšiu kapitolu. Konečne tu máme Nialla a začínajú sa nám tu diať veci. Kto bude asi záhadný chlapec, do ktorého Harry vrazil? Dúfam že ste s tým zatiaľ spokojný. Ani neviete koľkokrát som upravovala druhú kapitolu. Stále som s tým nie je úplne spokojná, ale nechcem sa zbytočne brzdiť. Vidíme sa pri ďalšej kapitole.  K xx