Complicated (A Larry Stylinson Fanfic) [slow update]

Chapter Two; New Home.

Harryho pohľad.

Išli sme už dobrú hodinu a ja som stále rozmýšľal na tým prečo sa mi zrazu všetko v mojom živote zrútilo. Otec nás opustil, stratil som svojho najlepšieho priateľa a v škole mi začala každodenná šikana. Ale teraz to už bude inak. Práve teraz som na ceste do Londýna. Na ceste do nového domu a čo je hlavné do novej školy, kde to bude iné.

Cestou som sa už začal dosť nudiť a rozprávať s mamou sa mi moc nechcelo. Preto som vytiahol sluchátka, dal si ich do uší a pustil si svoj obľúbený playlist. Oprel som si hlavu o sedadlo, zavrel oči a započúval sa do prvých tónov piesne waiting on the weekend...

,,Zlato vstávaj už sme tu." zatriasla so mnou mama na čo som rozospalo pootvoril oči a pozrel sa okolo seba. Mala pravdu. Stáli sme pred našim novým domom. Bol to menší rodinný dom podobný nášmu starému. Vyliezol som z auta, keďže ma už celkom boleli nohy a konečne sa natiahol. Zobral som do ruky pár krabíc a kráčal k domu. Pred domom sa nachádzala pekne upravená celkom priestranná záhrada s terasou a bazénom za domom.

Vyzerá to tu úžasne ako len vyzerá moja izba. Pomyslel som si a rozbehol sa do domu. Mama sa len zasmiala a začala niesť krabice z auta. Bežal som po schodoch div som sa neprizabil a namieril si to do prvých dverí. A spravil som dobre. Stál som vo mojej novej izbe. V rohu miestnosti bola veľká posteľ, na druhej strane skriňa so stolíkom a pri okne dvere na menší balkón. Steny boli vymaľované bledomodrou farbou a na drevenej podlahe pri posteli položený huňatý koberec. Otvoril som krabice a začal si dávať oblečenie do skrine.

Bolo pol šiestej, keď som sa konečne zvalil do postele a oddýchol si. To teda dalo zabrať. Z váľania sa v posteli ma však vyrušila mama.

,,Harry poď jesť. Večera!" zakričala na mňa zdola.

,,Idem!" povedal som a rozišiel sa dole do kuchyne.

Po večeri som umyl riady aj, keď mama povedala, že som nemusel a že to mohla spraviť aj sama. Dal som posledný pohár do skrinky a mieril si to do izby, keď v tom na mňa mama prehovorila.

,,Harry pozrieme si nejaký film?"

,,Mami rád by som ale už som unavený idem si ľahnúť."

,,Dobre zlatíčko tak bež. Dobrú noc."

,,Dobruu"

,,A Harry! Nezabudni že ideš zajtra do novej školy." iba som pokýval hlavou na súhlas a išiel do kúpeľne kde som sa osprchoval a iba v čistých boxerkách zaliezol do postele. Začal som rozmýšľať nad zajtrajšom. Konečne budem môcť začať od znova. A žiadny Liam mi v tom nezabráni. Ešte chvíľu som sa prevaľoval až som spokojne zaspal.

*

Prechádzal som školskou chodbou a nasmeroval si to do jedálne. Posledná hodina mi už skončila a ja som sa už nevedel dočkať kedy budem doma. Postavil som sa do rady na obed a za chvíľu si to už smeroval k môjmu stolu v rohu jedálne. Od vtedy čo sa všetci dozvedeli že som gay a začali ma šikanovať sa so mnou nikto nebaví a ani si ku mne nikto nechce sadnúť. Tak isto ako aj na hodinách. Vždy sedím úplne v zadných laviciach a tvárim sa radšej, že tam ani nie som.

Bol som už skoro u môjho stolu, keď ma v tom niekto potkol. Tác mi vyletel z ruky a ja som skončil na zemi s vodu a jedlom na mne a všade na okolo. Pozrel som sa okolo seba a všetci sa smiali včetne Liama a jeho partičky, ktorá má tyranizuje každý deň. Ale toto už bolo na mňa moc.

,,Styles sa nám akosi zašpinil. Mal by si si dávať pozor nabudúce by si mohol niekoho stiahnuť so sebou. Ale to by sa ti asi páčilo ležať na niekom a obchytávať ho čo?" začal Liam kričať na celú jedáleň aby pritiahol na mňa ešte väčšiu pozornosť

To už som nevydržal a rozbehol sa na záchody. Zavrel sa do kabínky a zase sa rozplakal. Prečo? Čo som mu také urobil, že ma tak nenávidí. Keby som len vedel...keby som vedel tak mu nič nepoviem a radšej držím hubu. Sedel som tu už hodnú chvíľu, keď som konečne vyliezol. Pozrel som sa do zrkadla a zľakol sa samého seba. Vyzeral som strašne. Oči červené, uplakané a na vlasoch a oblečení môj dnešný obed. Iba som si povzdychol a začal to zo sebe dávať dole.

Keď som už bol relatívne čistý aj keď ešte stále mokrý od vody, zobral som si batoh zo zeme a konečne išiel domov. Teda aspoň som si myslel, lebo akonáhle som sa otočil k dverám, tak tam už stál Liam a usmieval sa na mňa. Tým jeho klasicky úškľabok. Ani som sa radšej nepohol aby som ho zbytočne neprovokoval, ale ani to mi nepomohlo...

Liam sa pomalým krokom vydal ku mne. Presne tak ako šelma za svojou korisťou. Bol už len pár centimetrov odo mňa, keď som začal cúvať a konečne prehovoril.

,,Liam prosím ťa dneska už nie.." pozeral som na neho prosebným pohľadom

On ale moju prosbu ignoroval a pokračoval až som bol opretý o stenu s Liamom nado mnou a delilo nás len pár milimetrov. Nedokázal som sa mu pozrieť do očí. Bál som sa ho čo by mi mohol ešte urobiť.

Chvíľu sa nič nedialo a v tom mi Liam chytil jednou rukou moje zápästia a pritlačil ma svojim telom na stenu čo najviac to šlo a naklonil sa k môjmu uchu.

,,Tak tu si. Všade som hľadal." povedal jemne mi zahryzol do ucha

Bol som v šoku z toho čo robí a snažil sa upokojiť moje dýchanie. Toto nikdy pred tým nerobil.

,,Pozri sa na mňa." ale ja som nemohol. Nedokázal som sa mu pozrieť už viac do očí.

,,Povedal som pozri sa na mňa!" skríkol, chytil ma za bradu a trhol ňou do výšky jeho očí.

Zase ma mal tam, kde ma chcel. Bezmocného a vystrašeného. Pustil mi bradu a pozeral sa mi do očí. Zasiahla ma panika, keď došiel k lemu môjho trička a zablúdil mi rukou na brucho. Chvíľu mi ho hladil a ja som sa nedokázal pohnúť. Zrýchlil sa mi dych, keď ruku vytiahol a pokračoval nižšie k môjmu opasku a začal ho rozopínať. To už som sa spamätal a snažil som ho od seba odstrčiť, ale márne keďže Liam bol vždy ten silnejší. Vedel som čo bude nasledovať a to sa mi už znova pustili slzy.

,,P-prosím ťa n-nerob t-to..."

,,Drž hubu!"

Stiahol mi rifle a pokračoval k lemu mojich boxeriek. To už som sa neudržal a vykríkol.

,,Li prosím!" v tom sa na mňa pozrel. V očiach som mu videl šok a možno aj strach. Ako keby si niečo uvedomil. Ale nie na dlho, lebo v tom ma pustil a zakričal mi do tváre.

,,TAKTO MI UŽ V ŽIVOTE KURVA NEPOVIEŠ!!" otočil sa a odišiel.

Odišiel a nechal ma tu stáť samého v šoku iba v tričku a boxerkách.