Complicated (A Larry Stylinson Fanfic) [slow update]

Chapter Five; Olivia.

Harryho pohľad.

Počas obeda sme sa našťastie už k téme Tomlinson nedostali, čo mi len vyhovovalo.

Cestou zo školy som Niallovi nesmelo a celkom nervózne navrhol či by nechcel ísť k nám. Na to našťastie s radosťou súhlasil čo som bol rád. Mama mala prísť až neskoro večer a sám doma som moc byť nechcel.

Aby sme po ceste k nám zabili čas, tak mi Niall hovoril o svojej rodine a ja na oplátku zase o mojej. Dosť som sa o ňom dozvedel. Napríklad, že sa sem presťahoval z Írska z mesta Mullingrad, čím vysvetlil svoj prízvuk. Tak som si tipol dobre...spomenul som si na rannú cestu autobusom.

Ďalej mi hovoril o svojom staršom bratovi Gregovi, ktorý s nimi už nebýva keďže chodí na výšku a o svojich rodičoch, ktorí sú rozvedení a preto býva iba s otcom. Taktiež mi povedal o jeho záľube v golfe...kto by to na neho povedal?... a o jeho láske k jedlu...no nehovor nevšimol som si...na čom sme sa potom spoločne smiali.

Ešte pár minút sme sa rozprávali, keď sme sa už konečne ocitli pred mojim domom. Vošli sme dovnútra, vyzuli si topánky a pokračovali do mojej izby. Tam sme sa usadili na posteľ a rozhodli sa si pustiť nejaký film.

K filmu sme si samozrejme zobrali popcorn, dva balíky čipsov a každý ešte misku zmrzliny. Tak no a čo k filmu to predsa patrí a Niall by aj tak za chvíľu otravoval, že je znovu hladný.

Aj keď viem že by som sa s mojou váhou moc napchávať nemal, ale tak čo aj tak nemám nikoho kto by ma mohol očumovať. Ale aj tak ma stále ešte štve to, že Niall sa akože doslova niečím napcháva každú chvíľu a vôbec to nie je na ňom vidno. Pri čom ja si raz za čas niečo dám a už viem že bude na váhe väčšie číslo ako predvčerom.

Radšej som už nad tým nepremýšľal a zapol film. Niall vybral Cintorín zvieratiek ,takže horor...super tie neznášam...teda nie že by som sa bál, ale...proste ma to nebaví.

Zo začiatku to tak hrozné nebolo, ale akonáhle tam bola prvá strašidelná scéna zakryl som si oči a natisol sa na Nialla. To som si ale uvedomil až, keď film skončil a Niall prehovoril...

,,Pustíš mi už tú ruku alebo sa chceš ešte stále držať?" opýtal sa s úškrnom

,,Čo?" pozrel som sa na naše ruky, rýchlo mu ju pustil a odtiahol sa trochu od neho

,,Prepáč jaa... sčervenal som a nevedel čo povedať

,,Harry, ale to je v pohode no tak si sa bál tak si sa pritúlil. To je toho."

,,To nie je pravda ja som sa nebál, len..." a odmlčal som sa

,,Len?" zopakoval po mne Niall

,,Dobre tak možno trochu nooo..."

,,Noo...trošku dosť." zasmial sa

,,No a čo, tak som sa bál. Každý sa niečoho bojí." začal som sa obhajovať

,,To je pravda a ja nič také nehovorím. Každý má z niečoho strach."

,,Aj ty?" prikývol

,,A z čoho?" vyzvedal som

,,Z hlbv..." povedal rýchlo, že som mu nič nerozumel

,,Ešte raz nepočul som."

,,Z HOLUBOV!" skoro zakričal. A teraz som tu bol ja ten čo sa smial.

,,Hahaha...moc vtipné." povedal otrávene.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali, keď v tom Niallovi zavolala mama aby už išiel domov. Pri dverách som sa s ním rozlúčil, Niall si ma ešte pritiahol do objatia a odišiel domov.

Po tom ako Niall odišiel som si ešte na večeru ohrial trochu špagiet zo včera, potom sa osprchoval a zaliezol do postele na čo som hneď zaspal.

A to bola moja prvá noc, kedy sa mi snívalo o modrých oceánoch. O krásne nevinných očiach, ktoré mi pomotali hlavu.

*

Ráno bolo trochu chaotické, keďže som si zabudol nastaviť budík a zobudil sa až niečo po siedmej. Nevedel som čo prv. Lietal som po dome ako splašený a aby toho nebolo málo som pri obliekaní nezabudol zakopnúť malíčkom o roh postele.

Vydýchol som si až vtedy, keď som si konečne sadol v autobuse a hlavu si oprel o opierku sedadla. Ten kľud mi ale aj tak dlho nevydržal. Hneď na ďalšej zastávke totižto nastúpil Niall a namieril si to rovno k miestu vedľa mňa, kde sa aj posadil. Ani som ho nestihol pozdraviť, keď v tom spustil...

,,Ahoj! Dnes je ten najlepší deň. Dnes sa konečne vráti Olivia! Hrozne sa na ňu teším. Dva týždne bola u babičky v New Yorku. Síce sme si spolu volali a písali, ale už mi moc chýbala..." videl som aký bol šťastný a v očiach mu až iskrilo, keď o nej hovoril. Chcel ďalej pokračovať ale v tom som ho prerušil.

,,Počkať, počkať...kto je tá Olivia? Tvoja frajerka?" opýtal som sa s úškrnom na tvári.

,,Ježiš to nie...teda achhh...tak som to nemyslel. Sme len kamaráti a je v tom istom ročníku." odmlčal sa a pozrela sa do zeme so sklesnutým výrazom.

,,Ale ty by si chcel aby ste boli niečo viac ako len kamaráti." skonštatoval som a potľapkal ho po rameni.

,,Jaaa...vieš...áno, ale ona to aj tak, tak nevidí. Pre ňu som len čisto kamarát." povzdychol si.

,,A to vieš ako tak isto?? Nedajbože si sa jej pýtal a ona ťa odmietla? Alebo je to len tvoja dedukcia?" opýtal som ho a bolo mi jasné, že je to to druhé.

,,To druhé." priznal sa a pozrela sa na mňa.

,,Tak čo mám robiť?"

,,Tak za prvé by si sa s ňou mohol hlavne porozprávať a povedať jej čo k nej cítiš. A za druhé poď, lebo zmeškáme prvú hodinu." oznámil som mu a postavil sa na čo ma Niall následoval a išli sme na našu prvú hodinu. Matematiku.

*

Po vyučovaní sme sa konečne vydali na obed, teda nie že by som práve ja bol nejak hladný, ale kvôli Niallovi. Od kedy mi povedal ráno o Olivií je hrozne nervózny a ešte k tomu bol teraz dosť hladný. A to pre Nialla a ani nikoho v jeho blízkosti nie je dobrá kombinácia.

Postavili sme sa do rady, keď sme prišli na radu zobrali sme si náš obed a kráčali k si to k stolu v rohu miestnosti, pri ktorom sme sedeli už včera.

Niall sa už ako inak spokojne aj keď ešte stále trochu nervózne napchával hranolkami. Iba som nad tým zavrtel hlavou a chcel sa pustiť do svojich, keď v tom k nám vtrhla menšia bruneta a sadla si vedľa Nialla. Ten sa ani nespamätal a ona už ho mačkala v objatí jak je to on zvyknutý robiť mne.

,,Och Ni! Tak strašne si my chýbal." Niall hneď sčervenal, keď počul svoju prezývku

,,Takže Ni hmmm...?" lišiacky som sa neho úškrnul

,,Pako." prekrútil očami

,,Ahoj ja som Olivia. Olivia Williams. A ty?"

,,Harry Styles. Som tu nový."

,,Och áno, Niall mi ťa včera spomínal, keď sme spolu volali." usmiala sa

,,Počkať, Williams? Nie si náhodou dcéra riaditeľa?"

,,Áno som. Ale neboj sa som normálna." zasmiala sa a ja spolu s ňou. Niall sa už totiž to do seba pchal ďalšie hranolky.

Olivia nám rozprávala čo všetko sa jej stalo pri návšteve New Yorku, keď v tom sa prudko otvorili dvere a niekto vtrhol do jedálne.

A/N:  Tak a hlásim sa vám s ďalšou kapitolou. Sľubujem vám že v ďalšej kapitole už bude viac Louisa ako doteraz. Inak Harry sa nám tu ukázal ako dobrý poradca. Čo si myslíte porozpráva sa Niall s Oliviou, alebo to radšej nechá tak?  K xx