Netrvalo dlho a rozhodli sme sa našu lásku spečatiť svadbou. Viem veľa z vás si hovorí "tak skoro? Musel si byť poriadny blázon." Možno áno a možno nie no vtedy som premýšľal úplne inak.
12.6.1974 - nebola to svadba ako iné predsa len som patril do podsvetia o čom samozejme Veronika stále nevedela.
"Preboha! Peter, to máš toľko známych? A tie autá na ktorých prišli." Povedala s úžasom. "Kolegovia z práce drahá." Odpovedal som pokojne. Svadba sa konala na prenajatom pozemku, ktorého začiatok a koniec nebolo ani z ďaleka možné vidieť. Ako som ju videl prichádzať v nádherných šatách k oltáru búšilo mi srdce ako nikdy predtým. To čo som totiž videl bola pravá krása.
"Beriete si Veroniku za právoplatnú manželku pán Peter?
"Áno." Bez akéhokoľvek váhania som odpovedal a usmial sa na Veroniku, ktorá mala slzy v očiach. "
A vy Veronika beriete si Petra za svojho zákonného manžela?"
"Áno" v jej hlase bolo počuť ako sa čoskoro rozplače od radosti.
"V tom prípade uzatváram toto manželstvo v mene moci mne zvolenej cirkvou. Môžte si vymeniť prstene a samozejme sa pobozkať." Podotkol kňaz. Dodnes si pamätám ako sa jej triasli ruky. Bola celá bez seba.
"Milujem ťa!" Povedal som jej.
"Aj ja teba, ty môj hlupáčik!" A pobozkala ma. Všetci začali tlieskať. Je síce pravda že väčšinu z ních som nepoznal ale vedel som že sme jedna veľká rodina. Rodina, ktorá pracuje pre bratov. Nemienil som však riešiť prácu počas svojej svadby a ani počas svadobnej cesty na Bora Bora. Čakal ma týždeň plný lásky, jedla, sexu, tepla no najmä týždeň plný Veroniky a mňa.
ESTÁS LEYENDO
Štvanec - príbeh podľa skutočnosti
AcciónUlica, drogy, krádeže, podsvetie, väzenie. Aj taký je život. Príbeh je napísaný na základe života jedného z mojich známych. V príbehu som vymenil mená (kedže dosť ľudí si stále odpikáva svoj trest) a pozmenil a doplnil niekoré časti kvôli dramatick...
