Little Bit Mad

18. Samovražda

,,Neverím že strielaš prvý krát v živote si skvelá," povie uznanlivo Zayn a jeho hlas sa odráža od stien prázdnej strelnice. Môj prvý deň v koži zloducha začal dobre. Nepoviem mu, že strieľať som sa naučila už dávno. Len sa usmievam a poďakujem.

,,Takže strieľať zjavne vieš," stále vyzerá, že tomu nemôže uveriť. ,,Tak teda počkaj tu. Idem pripraviť auto. Uvidíme, či si aj zázračná šoférka," uchechtne sa a odíde.

Mala som ísť s ním...

Na tvári mám úsmev aký už dlho nie. Vystrieľam ešte jeden zásobník. Dvere za mnou sa prudko otvoria. Neotáčam sa hneď viem, že je to Zayn. Ešte raz vydýchnem predtým ako sa pozriem na dvere. Dnu však nevojde Zayn. Môj pohľad sa stretne s tým diablovým. Vedľa neho stojí Liam a pri nohách sa im vála muž. Vyzerá ako kus krvavého mäsa. Nedá sa určiť kto to je. Navyše leží tvárou k zemi. Vyzerá ako mŕtvy. Nie je pri vedomí no dýcha.

,,Čo tu robíš?" Vyštekne po mne Harry. Pohľad mu skĺzne na zbraň v mojej ruke. ,,Ako si sa sem dostala?"

Keby som mu odpovedala hneď ...

,,Kurva odpovedz!" Kričí na mňa keď mu niekoľkokrát neodpoviem.

,,Zayn," poviem potichu. Trasiem sa po celom tele. Po mojej odpovedí sa mu v očiach nebezpečne zablýska.

,,Odvediem ju," prehovorí Liam a vykročí. Vydýchnem si.

,,Nie," zamietne Harry. ,,Ty choď, ja tu s ňou počkám na Zayna."

,,Ale..."

,,Žiadne ale kurva. Vypadni," povie lenivo. Môj žalúdok sa stiahne. Zrazu je mi na vracanie.

Vedel čo robí keď mi toho muža predstavil...

,,Zoznámte sa," povie a ukazuje pri tom na muža na zemi. ,,Malcolm má dvadsaťosem. Je obľúbený. Rodičia ho milujú. Má priateľku a malú dcérku.

Trvalo dlho kým som prišla na to prečo mi to hovorí...

Príde bližšie ku mne. Tak blízko, že cítim jeho vôňu. Svojou veľkou dlaňou putuje dolu mojou chrbticou. V ruke stisne môj zadok. Prejde po mojej ruke a stisne mi dlaň, v ktorej držím zbraň. Nakloní sa k mojej tvári. ,,Je nabitá?" Spýta sa.

Ani sa nehnem. Som ako omámená. Strach ma paralyzuje ale žiadostivosť mi nedovolí brániť sa.

,,Áno," odpoviem mu. Isto počul ako sa mi triasie hlas.

Má má dokonale obmotanú.

,,Zabi ho Rayna," prikáže mi. Stále je rovnako blízko. Rýchlo k nemu otočím tvár. V očiach mám prosbu. Nesmie ma nútiť urobiť to.

Rukou sa dotkne môjho ľadového líca. ,,Zabi toho nevinného človeka Rayna," jeho hlas je jemný ale jeho úsmev je diabolský presne ako on.

Chcem namietať. Prosím ho očami. Nie dnes. Nie keď som znova našla kúsok seba. Už otváram ústa keď ma zrazu pobozká. V tom okamihu akoby zabudnem na všetko, čo som kedy cítila. Znova padám na samé dno. Jediné čo cítim je jeho horúce telo. Keď sa odo mňa odtiahne otvorím oči. Postaví sa za mňa. Rukami sa dotýka môjho pásu. Na uchu zacítim jeho pery. ,,Zabi ho, strieľaj," povie medzi tým ako mi bozkáva krk.

So zatvorenými očami zdvihnem ruku a ozve sa výstrel. Počujem ako sa slabo zasmeje. ,,Začínaš sa mi páčiť Rayna," do ruky mi podá akýsi papier.

Odstúpi odo mňa a pomaly odíde. Počujem ako sa zabuchnú dvere. Ovanie má chlad. Zhlboka sa nadýchnem. Keď otvorím oči a uvidím telo toho muža chce sa mi omdlieť. Snažím sa vstrebať to. Pozriem na papier vo svojej ruke. Je na ňom detská kresba a jednoduchý odkaz.

""Ľúbime ťa ocko, vráť sa čo najskôr""

Stačí chvíľa aby sa mi ten odkaz navždy vryl do mysle.

Snažím sa prestať myslieť na to. Snažím sa znova nájsť kúsok nádeje. Ibaže to nejde. Prázdno v mojom vnútri je vyplnené pocitom viny. Koľko krát má ešte zvnútra zabije? Pýtam sa samej seba už po stý krát.

,,Rayna počuješ ma?" Prehovorí na mňa Zayn.

Keď ma tam našiel okamžite ma vzal naspäť do domu. Sedím v jeho izbe na jeho posteli dívam sa na jeho tvár ale nedokážem nič povedať.

,,Zabila si ho ty?" Spýta sa znova.

Pohybom hlavy mu kladne odpoviem.

,,Prinútil ťa Harry?" Palcom mi prechádza po ruke.

,,Nie," odpoviem potichu. Hlas mám slabý no jasný. Bez stopy po búrke, ktorá sa odohráva v mojom vnútri. ,,Ani som neodporovala. Nepovedala som nie. Len som sa dívala."

,,Nie je to tvoja vina. Jasné, že za to môže on," hovoril rýchlo. Akoby sa bál, že je so mnou niečo zle. Ale ono už dávno. ,,Sama od seba by si to neurobila," upokojuje ma.

Zameriam sa na jeho oči.

,,Zayn pamätáš si moju prvú noc tu? Pamätáš si keď ma doviedol polonahú do kuchyne?"

,,Áno," povie bezvýrazne. Celý stuhne.

,,Vyzerala som inak ako dnes?" Pýtam sa.

,,Nie,"

Prečo ma teda dnes drží pri zmysloch keď v tú noc proste odišiel?

,,Netušil som aká si silná," povie akoby mi odpovedal na nevyslovenú otázku.

Usmejem sa. Keby som silná nie som tu. Keby som silná už som preč. Ušla by som. Nepozastavila by som sa nad Gemminým osudom. Nepodľahla by som diablovmu telu a neverila ľuďom, ktorý ma do tohto pekla priniesli.

Dnes je to však všetko preč. Nič už nemá význam. Tak čo tu vlastne ešte robím? Nikto ma nebude milovať. Nikdy nebudem mať deti. Nemám žiadnu budúcnosť. Skôr či neskôr sa ma aj tak zbavia. Po prvý raz som pomyslela na samovraždu.

V duchu som však samú seba vysmiala. Nemám na to. Nedokázala by som to. Pozriem sa na Zayna a zrazu chcem zomrieť viac ako čokoľvek iné. Ak mu na mne záleží urobí to.

,,Zabil si veľa ľudí?"

,,Viac ako si dokážeš predstaviť," odpovie.

,,Prečo?"

,,Na Harryho rozkaz, zo zúrivosti. Niekedy bezdôvodne," odpovedá mi úprimne.

Nakloním sa k nemu a ruky mu obmotám okolo krku. Pritiahne si má do lona a díva sa mi do očí. Pohľad má plný akejsi náklonnosti. Pritiahnem si ho do objatia. Pri pravom boku má položenú zbraň. Veľmi jemne skĺznem rukou po jeho ramene až kým v dlani nepocítim chladný kov. Trochu sa odtiahnem aby som sa naposledy pozrela do jeho očí. Som si takmer istá, že ma zabije ak si bude myslieť, že sa ho pokúšam zastreliť.

Je však omnoho rýchlejší ako ja. Sotva zdvihnem ruku o zbraňou už ju zviera v tej svojej. Zbraň mi vypadne. A skôr ako by som sa stihla nadýchnuť a prehovoriť ma pobozká.