Little Bit Mad

13. Samota

Po tom čo odišiel sa v mojom vnútri ukázal úplne nový druh šialenstva.

Odpor, ktorý k nemu cítim, keď sa ma dotýka asi nikdy nezmizne ale moje nové ja ho zmenilo na žiadostivosť.
V posteli na ktorej stále cítiť jeho vôňu som sa stala niekým úplne iným. Nič čo urobí mi už neublíži. Viem to a cítim to. Aj keby mi priložil zbraň k hlave vysmiala by som ho. Je len obyčajný, zvrátený človek a mňa to zvláštnym spôsobom priťahuje.

Mojú chorú, šialenú hlavu trápi jediná vec, ktorá nezmizla spolu s rozumom. Pocit samoty je jediná emócia, ktorá ma znepokojuje.

Nebudem myslieť. Rozhodnem sa prejsť a neskôr sa možno najesť.

Oblečiem si nejaké Gemmine veci a opustím izbu. Kráčam chodbami tohto domu a prvý krát sa necítim uväznená.

Počujem diablov a Niallov hlas ale vydám sa opačným smerom. Prechádzam mnohými chodbami až si uvedomím, že v tejto časti domu som ešte nebola. Dúfam len, že sa zvládnem vrátiť a pokračujem ďalej. Zacítim jemný vietor a čerstvý vzduch.

Moje nové, šialené a ľahostajné ja, ktoré som získala sexom s diablom si len nedbalo uvedomuje, že som prišla až na záhradu. Je väčšia ako celý park v našej štvrti.

Žiadna tvoja štvrť už nie je pripomenie mi podvedomie a ja sa prechádzam bosá po mäkkom trávniku.

Začujem krik a známy hlas. Otočím hlavu a vidím Zayna ako stojí v rohu na sebe má čierne džínsi a bielu košeľu. To čo je však omnoho zarážajúcejšie ako jeho výzor je výraz jeho krásnej tváre. Takto chladného, odmeraného a ľahostajného som ho ešte nevidela. Jedna z goríl nesie Mili a hádže ju na zem. V žalúdku zacítim známy pocit neblahej predtuchy no nedokážem svojim nohám zabrániť v pohybe.

,,Prosím!" Počujem jej hlas a pridám do kroku. Po celom tele mi nabehnú zimomriavky keď začujem Zaynov odmeraný hlas.

,,Nenaťahuj to potrebujeme odtiaľto za hodinu vypadnúť."

,,Nie Zayn prosím. Nič som neurobila," kričí zo zeme a po jej znetvorenej tvári stekajú slzy. Na rovnošate má krv a je celá dotrhaná.

,,Mrzí ma to," odpovie jej ale v jeho hlase nie je ani známka ľútosti.

Moje a jej oči sa naposledy stretnú. Môžem v nich vidieť nevypovedanú prosbu predtým ako Zayn zdvihne ruku so zbraňou a ukončí jej život výstrelom miereným do jej čela.

Srdce sa mi zastaví a sledujem ako jej bezvládne telo dopadne na zem. Strelí ju ešte dva krát do ruky a do hrude. Nemôžem tomu uveriť. Nie, Zayn, nie. Dívam sa ako jej z rán po výstreloch vytekajú pramienky jasno - červenej krvi. Na malý moment cítim skutočnú bolesť, smútok a strach, a do očí sa mi nahrnú slzy. No v sekunde je to všetko nahradené ľahostajnosťou a všetky normálne ľudské emócie zo mňa opäť opadnú ako lístie na jeseň. Som znova vo svojej bubline.

V tej chvíli si ma Zayn všimne a tvár mu zbledne.

,,Sakra Ray! Nemala si to vidieť. Do hajzlu!" zanadáva znovu.

Nevidím ho kvôli slzám, ktoré sa mi nahromadili v očiach no nechcem ich nechať stiecť po tvári.

Na čo pre ňu plakať veď už je preč. Presne ako môj život.

Zayn kráča ku mne veľkými krokmi a zbraň odhodí na trávnik.

,,Prečo?" spýtam sa jednoducho, keď ma Zayn chytí za pažu a vedie späť do domu.

,,Vysvetlím to Rayna len do čerta chvíľu vydrž," povie mi skrz zuby. ,,Nepozeraj tam do riti!" skríkne a potiahne ma silnejšie dnu. Došla a za za sebou ťahá chodbami.

Privedie ma až do svojej izby. Miestnosť je plná jeho vône a uprataná ako vždy keď som tu doposiaľ bola.

Posadí ma na posteľ a kľakne si k mojím nohám. Rukami si pretrie tvár a prehrabne si vlasy. Pozrie sa mi bezradne do očí.

Stále som otrasená no nie tak veľmi ako by bolo primerané. Viac ako ďalšia smrť v živom prenose ma zaujíma jej dôvod. Keď prehovorí jeho hlas je jemný, tichý a opatrný. Akoby sa prihováral ranenému zvieraťu.

,,Klan Abernathovcov žiadal aj Mikeovho vraha aby ho mohli podľa zákonov popraviť," začne a rukou mi stlačí lýtko. ,,Harry to vedel a tak im povedal, že ťa zastrelil. Trvali na tom aby sme im vydali telo," povie a ja pochopím čo mi chce povedať.

Zabilu ju aby som ja mohla žiť. Harry ma naozaj ochránil a Zayn zabil Mili aby som JA, mohla žiť. V hlave mi to šrotuje a ja cítim nepopísateľný pocit šťastia. Nechápem ako to je možné ale skôr ako sa nad tým stihnem zamyslieť sa mi tvárou pretiahne chorý úsmev, ktorý on samozrejme nemôže pochopiť.

,,Ďakujem," poviem mu.

Ďakujem lebo niekoho zabil uvedomím si a pochopím Gemmino ďakujem po vražde toho bastarda.

,,Za čo?" spýta sa totálne vykoľajený.

,,Za môj život, Zayn a poďakuj aj diablovi," poviem a on sa zasmeje nad mojou prezývkou pre jeho kamaráta.

Uvedomujem si, že to nie je v poriadku no viac ma to nezaujíma.
Nie som im ľahostajná. Nemohla by som byť. Keby som im ukradnutá zabili by ma. Som v bezpečí a navyše im na mne záleží. Neviem kde som nechala rozum no jediné čo ma zaujíma je pocit v mojom vnútri, ktorý ani neviem popísať. Je to skutočné šialenstvo. Pre moje nové ja, je to jednoducho šťastie.

Zayn sa odtiahne a pozrie na mňa. Pravdepodobne čakal, že sa zložím, čo by som urobila keby som normálna.

,,Takže tomu rozumieš?" spýta sa stále si neistý.

,,Úplne," poviem jednoducho a venujem mu jeden z mojich úsmevov.

,,Dobre Ray, ešte to preberieme. Musím ísť všetko doriešiť a vrátim sa. Harry tu dnes nebude sú preteky, takže tu bude len Louis a Liam. Dajú na teba pozor. Zvládneš to?" spýta sa starostlivo.

,,Samozrejme," odpoviem mu a v hrudi pocítim šteklenie. Naozaj mu na mne záleží. Venuje mi bozk na čelo a opustí izbu.

Čím viac som šialená tým viac som šťastná, uvedomím si to a ľahnem si na posteľ.

Nie, už niesom sama...