The voice

9.Časť

Chlapcove oči odrazu prikryla niekoho ruka. Počas toho ako hľadel na pohybujúci objekt pred ním, na drobného vtáčika, nezaregistroval žiadny pohyb či zvuk vôkol neho.

Tma pred očami ho vytrhla z premýšľania a prinútila vnímať to čo sa deje. Svojou rukou sa dotkol tej cudzej, jemnými dotykmi ju ohmatával a snažil sa rozoznať komu patrí. Filipova to nebola, pretože jeho bola drsnejšia. Táto bola hladká, jemná, mala príjemnú kokosovú vôňu. Dotyčný bol ticho. Stál a užíval si chlapcove dotyky po jeho ruke.
,,Zapamätaj si ju."
Hlas, ktorý už pred tým niekde počul sa potichu ozval pri jeho uchu. Vincent vôbec nerozumel čo to malo znamenať. Čo si mal zapamätať?
Ruky skrývajúce jeho zrak zmizli a s nimi aj neznáma osoba. Vincent nehybne sedel, spamätávajúci z toho, čo sa stalo. Prudko vstal, obzrel sa za seba s očakávaním, že uvidí práve toho, kto sa k nemu prihovoril. Za jeho chrbtom nebolo nikoho. Bol rozhodnutý sa trochu prejsť, poobzerať sa po miestnosti. Bohužiaľ, ale ani to mu nepomohlo v nájdení niekoho koho len počul, ale nevidel. V miestnosti bol sám. Jeho jemné ruky, kokosová aróma a nežný hlas mu utkvel v pamäti. Bol si istý, že by ho podla tej vône spoznal. Vrátil sa späť ku schodom, so zmäteným pohľadom a zvláštnou grimasou v tvári.

„Prečo sa tváriš ako skysnuté mlieko?" Príchod Félixa a Olivera ihneď zaznamenal rovnako, ako ich poznámku. „Stalo sa vám niekedy, že ste cítili dotyk niekoho, počuli ho ale keď ste sa otočili aby ste ho videli, nebol tam?" So zúfalstvom v očiach na nich hľadel dúfajúc, že mu povedia „áno".
„Filip vravel, že si divný." Félix sa nad Oliverovou odpoveďou len zasmial na čo si Vinco len povzdychol. Tu cesta nevedie nikam. Pokrútil hlavou a vložil si ju do dlaní. Chlapci sa na jeho otázke naďalej bavili, keď spoza rohu vyšiel posledný človek do partie.

,,Oj, tu je nejak veselo." Ozval sa s úsmevom Filip. ,,Náš kamarát má len skvelú fantáziu, cíti, počuje hlas niekoho kto v miestnosti ani nie je." Mávne Oliver rukou, keď ale videl, že to s Filipom ani nehlo, mal z toho divný pocit.

Vincent bol natoľko vykoľajený z toho čo sa mu stalo, že ani nepremýšľal nad svojím konaním, slovami a rovno na nich vybafol otázku bez toho, aby si ju najprv premyslel. Čakal od nich rôznu reakciu. Táto bola jedna z nich no bohužiaľ nevedel čo od nej ďalej očakávať. Skôr či neskôr im to povedať musel. Inak by skončil za psychopata rozprávajúceho so samým sebou.

Po boku mal stále Filipa s ním im to pôjde vysvetliť jednoduchšie a možno to aj rýchlejšie pochopia. Možno. Potom tu bola druhá možnosť, oboch prehlásia za divných, prestanú sa s nimi ďalej baviť, úplne sa im začnú vyhýbať a ani na nich nepozrú. Znova ostane iba on a Filip. Na podobné bol zvyknutý, stretával sa s tým aj na základnej a strednej škole. Nebyť jeho drahého priateľa, bol by z neho vlk samotár, čierna ovca, niekto kto má pocit, že nikam nepatrí.

Filip sa mu snažil dávať toľko priateľskej lásky koľkolen mohol. Vincent mu bol ako brat. Bol hrdý na ich priateľstvo. Nikdy toneľutoval, plánoval byť naďalej po jeho boku aj keby to znamenalo stratiť ichnové priateľstvo s Félixom a Oliverom. PreFilipa bolo dôležité, aby ľudia prijali jeho najdrahšieho kamaráta takého, akýje.