V zajatí

1. Kapitola

PRED 11 ROKMI

12.8.2000 som narukovala k námorníctvu USA aby som získala nové skúsenosti a spoznala tak svet a krajiny kde nie je tak bezpečne ako u nás v USA. Volám sa Catherine Rollinsová som poručíčka námorníctva USA. Mojou úlohou sa stalo brániť svoju vlasť a obyvateľov pred vonkajšími hrozbami.
,, Viete koľkokrát som sa chcela vzdať?"
,, Koľkokrát som spadla no musela som sa postaviť?"
,, Koľkokrát som mala vyrazený dych no musela som sa nadýchnuť?"
,, Koľkokrát som bola až na úplnom dne svojích síl?"
Odpoveď by vás šokovala tak si ju nechám pre seba.

AFGANISTAN 24.4.2011

Naše jednotky boli vyslané do provincie Kápísá aby zaistili ochranu obyvateľov a bezpečný prejazd ďalších jednotiek a obrnenej techniky aby tak bolo možné z tejto provincii vytlačiť Taliban a aby obyvatelia mohli žiť v pokoji a bez strachu z Talibanu. Jednotka, ktorej  súčasťou bola  aj Catherine Rollinsová prišla do provincie Kápísá 24.4.2011 v skorých ranných hodinách a zaistila malé predmostie a zabezpečila oblasť.
Toto územie mala udržať až do príchodu elitných  jednotiek NAVY SEALS a potom spolu s nimi postupovať ďalej a vytláčať Taliban z provincie a aj z jeho pozícii, ktoré tu mal a šíril tak medzi obyvateľmi strach.
Po našom príchode nás obyvatelia vítali s otvorenou náručou no boli aj takí čo našu prítomnosť nechceli. Samozrejme nám to bolo príjemné, že niektorí ľudia nás vnímajú ako osloboditeľov no mali sme aj obavy či po nejakom čase na nás nebudú aj poriadne nahnevaní. Samozrejme my sme aj rešpektovali ich kultúru, náboženstvo a aj ich tradície. Vedeli sme, že my ako chlapi nemôžme komunikovať so ženou a práve preto tam s nami bola poručíčka námorníctva Catherine Rollinsová aby komunikovala so ženami, ktoré nás tiež vítali. Obyvatelia boli k nám milí no museli sme ich poslať preč aby sa im nič nestalo lebo dostali sme správu, že Taliban sa zhromažďuje 290 m od nás. Našou prioritou bolo zabrániť útoku a udržať tak pozície až do príchodu elitných jednotiek  NAVY SEALS. Túto úlohu sme aj s veľkým vypätím síl zvládli a dúfali sme, že  SEALS už nie sú ďaleko a dostanú sa ku nám čím skôr. Taliban sa však nechystal tak ľahko vzdať a aj napriek tomu, že sme boli lepšie vycvičení, vyzbrojení pokračoval v útokoch na naše pozície. Museli sme tak odrážať jeden útok za druhým. Keď sme odrazili aj piaty útok tak k nám boli zo vzduchu konečne vysadené jednotky SEALS team 8. A potom prišiel rozkaz k útoku a my sme tak aj s pomocou SEALS začali útočiť na pozície Talibanu a snažili sme sa ich vytlačiť čo najďalej z provincie Kápísá.

Catherine Rollinsová

Počas toho ako na nás útočil Taliban ja som myslela na svoju rodinu, ktorá zostala doma v USA a chýba mi no najviac mi chýba môj priateľ Steve, ktorý je u letectva a nie je teraz nasadený v Afganistane ako to bolo po iné roky a nie je tak pri mne a nemôže mi byť oporou, ktorú tak veľmi potrebujem.

Okolo 9:00 ráno sme začali postupovať ďalej a čím viac hlbšie a hlbšie do provincie Kápísá aby sme tak získali väčšie územie, ktoré bude potrebné udržať až kým k nám nedorazí obrnená divízia. Team 8 tvorili ostrieľaní veteráni z vojny v Kosove a Sýrii. Práve preto sme si boli istí, že územie dokážeme získať a udržať ho až do príchodu obrnenej divízie. Začali sme tak postupovať až k pozíciám Talibanu a snažili sme sa ho vytlačiť. Zo začiatku išlo všetko ako malo no potom sa niečo pokazilo a boli sme nútení začať ustupovať. Samozrejme, že sme boli sklamaní z neúspechu no najväčšie sklamanie prišlo keď sme sa dozvedeli, že našu kolegyňu z námorníctva poručíčku Catherine Rollinsovú zajali.