V zajatí

13. Kapitola

Po návrate na základňu prešla delegácia lekárskou prehliadkou a kým oni boli v opatere lekárov my sme museli napísať hlásenie o akcii. Samozrejme, že všetci sme uviedli to isté ako náš operačný dôstojník Blackbern, ktorý bol prítomný priamo v teréne. Potom ako skončila lekárska prehliadka sme sa dozvedeli, že všetci z delegácie sú v poriadku. No potom prišiel ku nám generál Howard a dal nám nástup.

,, Vojaci som hrdý na vás. Kritickú situáciu ste zvládli vynikajúco a ukázali ste aj v takom prípade svoju profesionalitu a odvahu. Ešte raz som na vás hrdý."

,, Ďakujeme pane!"- zakričali sme všetci.

,, A ešte jedna vec, ktorú vám musím povedať. Dostali sme správu od našich zvedov, ktorí tvrdia, že poručíčka Rollinsová žije. Na základe týchto skutočností počas vášho nasadenia na základňu prišiel ďalší team, ktorý však nemá veliteľa a tak mu bude pridelený jeden z vás."

,, Generál to myslíte vážne, že Rollinsová je nažive a prišiel aj ďalší team, ktorý nám má pomôcť pri jej hľadaní?"

,, Áno."

Táto správa všetkých potešila a hlavne Steva, ktorému Rollinsová veľmi chýba.

Catherine Rollinsová

,,Prešiel už rok ako ma zajali teroristi a ja už pomaly strácam nádej na záchranu zo strany mojej krajiny. Vstúpila som  do námorníctva kvôli tomu, že som chcela slúžiť svojej vlasti a spoznať aj krajiny kde ľudia nepoznajú mier či dokonca slobodu slova, demokraciu."

Steve Perry

,, Prešiel rok od vtedy čo zajali Catherine a my sme tu v bezpečí základni a ona je v rukách tých prašivých psov bez kúska rešpektu a úcty k žene. Dúfam, že si ešte nažive láska lebo veľmi mi chýbaš a hľadám ťa všade aj napriek tomu, že sa často dostávam do sporu s operačným dôstojníkom, ktorý celej operácii velí. Hádam ťa nájdem a budeme znova spolu."

Ako som sa tak prechádzal po základni videl som Steva ako smutne sedí pred stanom a premýšľa. Nemusel som sa ho ani nič pýtať lebo presne som vedel, že myslí na Rollinsovú. Všetci dúfame, že Rollinsovú nájdeme živú a zdravú a Steve bude opäť šťastný ako pred odchodom Rollinsovej do Afganistanu. Chcel by som mu nejako pomôcť no neviem ako. Nechcem mu dávať ani falošné nádeje lebo ak by sme našli Rollinsovú a bola by mŕtva tak potom by si zlosť vybil na mne. Radšej som išiel za Jassmine aby som sa s ňou porozprával.

,, Ahoj Jassmine."
,, Ahoj Mark."
,, Ako sa máš?"
,, Celkom dobre a ty?"
,, No aj ja sa mám dobre a hovorila si už so Stevom?"
,, Ešte som s ním nehovorila."
,, Aha no dobre."

Po tomto rozhovore som sa chcel ísť s ním porozprávať, ale nemal som odvahu aby som sa mu prihovoril. Mal zase nervy a nechcel som ho zbytočne provokovať lebo viem ako veľmi miluje Rollinsovú.