"I was told"

Chapter Two

Louis sa v posteli pomrvil a pomaly otvoril oči. Bolo skoro. Naozaj skoro na to, že nemohol zaspať takmer do jednej. No ani po tom všetkom nedokázal Harrymu nič normálne povedať. Dúfal, že to bude naposledy, že čoskoro už budú slobodní. Dúfal, že nadriadený konečne dostane rozum.

Obrátil sa na bok a usmial sa. Vedľa neho pokojne spal kučeravý chlapec, nežný úsmev na jeho tvári značil pekné sny. Louis by najradšej zostal ležať vedľa neho, najradšej by si k sebe kučeravého chlapca pritúlil čo najbližšie a držal ho čo najpevnejšie. Ale nemohol.

Musel jednoducho ísť za nadriadeným a urobiť, čo má. Bude to iba pár týždňov, všetko bude v poriadku, presviedčal sám seba Louis. Klamal samého seba a vedel to. Chcel mať v živote takú istotu. Chcel sa prebúdzať vedľa človeka, ktorého miluje, bez toho, aby ich niekto odsudzoval alebo sa ich snažil rozdeliť.

Pomaly sa posadil a ponaťahoval sa. V ramenách mu nepríjemne zapraskalo. Vstal, chcel si dať rýchlu sprchu predtým, ako pôjde na rande. Bolo mu to vrcholne nepríjemné, ale ak chce ochrániť seba a Harryho, hlavne Harryho, musí to urobiť.

Harry vyzerá tak sladko a nevinne, keď spí, pomyslel si Louis a pousmial sa. Úplne ako anjel. A anjeli by sa nemali zaoberať problémami takých, ako som ja. Nemusí sa to dozvedieť. Ak všetko pôjde po poriadku, na Valentína ho požiadam o ruku. Verejne. Oslobodím nás spod týchto ohavných ľudí.

Bolo sme mladí a naivní, keď sme si mysleli, že tá zmluva prinesie niečo dobré. Je dvadsiate prvé storočie, no svet je stále rovnaký ako kedysi. Niektorí ľudia sú stále rovnakí ako kedysi. Vynesú nad tebou rozsudok smrti iba kvôli tomu, ako vyzeráš, odkiaľ si a koho miluješ.

Louis konečne vstal a šiel si vziať čisté oblečenie. Zatvoril sa do kúpeľne, vyzliekol sa a vliezol do sprchy. Nechal pramienky horúcej vody stekať dolu svojím chrbtom, stál tam tak so sklonenou hlavou niekoľko minút. Potreboval to. Pomáhalo mu to dostať všetky nepríjemnosti z hlavy.

Naučil sa to od Harryho už dávnejšie. Ten chlapec tak možno občas nevyzeral, ale bol naozaj inteligentný. Ak sa všetko kazí, choď do sprchy, hovorieval Harry. Louis to najprv bral ako vtip, ale keď to po chvíli presviedčania vyskúšal, zistil, že Harry má pravdu. Naozaj to pomáhalo. Uvoľnil sa a všetko to z neho stekalo spolu s vodou.

Tentoraz to však bolo iné. Nezabralo to. Louis si dával načas, po chvíli sa oprel o stenu. So sklonenou hlavou sa díval na svoje chodidlá, ktoré obmýval teplý prúd vody. Jediné, čo tentoraz vzrástlo, nebola sebaistota. Bola to istota, že toto je len začiatok.

Takmer po dvadsiatich minútach konečne vyšiel zo sprchy. Zaboril tvár do mäkkého uteráka, usušil si hnedé vlasy a následne celé telo. Obliekol sa, chladné počasie ho prinútilo zostať pri obľúbenej sivej mikine a džínsoch.

Už oblečený a ako tak upravený sa na seba pozrel do zrkadla. Pozri sa, čo robíš. Ubližuješ sebe aj Harrymu. Nebolo by ľahšie jednoducho nechať pravdu vyplávať na svetlo sveta? Ľudia vždy budú súdiť, ale bude ľahšie byť nenávidený pre to, kto si, ako milovaný pre to, kto nikdy nebudeš.

Vybehol z kúpeľne a ustlal svoju stranu postele. Harry stále pokojne spal a Louis ho nechcel budiť. Vyzeral roztomilo. Pomrvil sa a niečo zamrmlal, Louis si už zvykol, že Harry rozpráva zo spánku. Bolo to roztomilé, aj keď mu Louis nikdy nerozumel ani slovo. Harry mal v snoch svoj vlastný svet so svojím vlastným jazykom, v ktorom sa nemusel hanbiť za to, kým je. Louis si prial, aby aj skutočný svet bol taký.

Louis zišiel dole schodmi, obul sa a obliekol si bundu. Šiel pešo do kancelárie nadriadeného. Nebolo to ďaleko a Louis naozaj potreboval trochu čerstvého vzduchu. Začínal sa dusiť pod ťarchou vlastných myšlienok.