"I was told"

Chapter Seventeen

Niall odchádzal z Louisovho domu s miernymi obavami. Kráčať z domu človeka, ktorý musí tajiť svoju skutočnú identitu, s obálkou plnou 'usvedčujúcich' dôkazov nebol teda najpríjemnejší pocit. A už vôbec nie, ak jediná šanca, ako sa z domu alebo do domu dostať, bolo okolo bodyguarda.

„Pane," oslovil ho bodyguard, keď otvoril dvere a vyšiel von, a pozorne si ho prezrel, „čo je v tej obálke?"

„Och, myslíte toto? Louis má poprosil, aby som to poslal," Niall sa celý nesvoj pousmial.

„Dajte mi to, pošlem to," povedal bodyguard načahujúc sa k bielej obálke.

„Nie, nechajte to tak. Louis chce, aby som to poslal ja a vy máte aj tak dôležitejšiu úlohu ako posielať listy. Mali by ste tu zostať, ak by sa náhodou objavila nežiadaná návšteva," ohradil sa Niall, „dovidenia."

„Dovidenia," vzdychol si bodyguard a sledoval Nialla odchádzať.

Niall si vo svojom vnútri vydýchol. Dostal sa odtiaľ celý aj s obálkou, ktorú mal predať Harrymu.

Vytiahol mobil a našiel v kontaktoch Liamovo číslo. Vytočil ho a čakal, kým to Liam zdvihne. Trvalo mu to takmer štyri zazvonenia.

„Čo potrebuješ, Niall?" spýtal sa ho okamžite po zdvihnutí Liam.

„Potrebujem ísť teraz hneď za tebou a niečo ti dať, týka sa to väzňov. Kde sa nachádzaš?" spýtal sa ho niall.

„Som doma, dnes by som nemal nikam ísť," odpovedal Liam.

„Tak ti budem musieť pokaziť plány. Idem za tebou, potrebujem ti niečo dať a povedať, niečo, čo musíš vybaviť ty, aby som nebol podozrivý," povedal niall.

„Počkať, ide o tých dvoch, že? Viem, že si bol ráno za Harrym, kde si teraz?" spýtal sa Liam.

„Áno, ide o nich dvoch. Idem teraz od Louisa a potrebujem veci od neho doručiť Harrymu a nemôžem byť podozrivý. Už len fakt, že som bol u oboch v jeden deň je dosť veľký výkričník, vraviaci, že robím niečo, čo by som nemal. Nemôžem chodiť hore dole medzi nimi, preto potrebujem, aby si niečo dal Harrymu a potom to už bude viac menej v poriadku," vysvetlil Niall.

„Okej, dobre. Budem ťa čakať. Pohni si," povedal Liam.

„Prečo? Stalo sa niečo?" spýtal sa Niall, začínal sa znova báť.

„Ty si bol za harrym, ty si ho videl. Ja som s ním bol asi pätnásť minút a nezdá sa mi, že by bolo všetko s kostolným poriadkom," povedal Liam.

„Za desať minút som u teba, ešte sa porozprávame. Nechcem to riešiť takto, cez mobil," povedal niall.

„Fajn, budem ťa čakať na terase," povedal Liam, „tak zatiaľ."

„Čau," pozdravil ho Niall a zavesil. Strčil si mobil do vačku a pridal do kroku, aby sa čo najskôr dostal k Liamovi. Bolo mu jasné, že Liam videl to isté, čo on. A bolo mu jasné, že Liam je z toho rovnako znepokojený.

K liamovu domu sa dostal ešte o dve minúty prv, ako predpokladal. Vošiel na pozemok, obišiel honosný tehlový dom, pozostávajúci z prízemia, poschodia, podkrovia a garáže, a zamieril k terase na jeho zadnej strane. Už z diaľky videl postavu človeka nervózne sa prechádzať hore dolu s rukami za chrbtom.

„Liam!" zakričal Niall, zamával na Liama a pridal do kroku, bežal smerom k Liamovi. Liam sa obzrel a zastal, čakal, kým Niall príde k nemu.

„Konečne, Niall!" pousmial sa Liam, „tak, čo pre mňa máš?"

„Sadni si, asi to chvíľu potrvá," vzdychol si niall.T

„To je tá vec, čo mám doručiť?" spýtal sa Liam, ukazujúc na obálku v niallovej ruke.