"I was told"

Chapter Sixteen

Louis sedel na sivom gauči vo svojom verejnom dome a sledoval futbal. Zvyčajne ho hra bavila, priam nadchýnala, ale tentoraz nemal ani len záujem vedieť, kto hrá a aký je výsledok. Sledoval obrazovku ako zhypnotizovaný. Aj keď ho hra vôbec nebavila, sledovať futbal bolo stále zábavnejšie ako hovoriť s Elizabeth, ktorá v kuchyni varila. To dievča sa snažilo prevziať Harryho miesto a to ho štvalo najviac. Nikto nemohol byť ani z polovice ako Harry, nie ešte aj prebrať jeho miesto. Harry bol nenahraditeľný. Louis to vedel. Avšak nikto iný nie. Ani Harry.

Od toho náhleho prepadu v New Yorku ubehli týždne a Harry s Louisom neprehovoril ani raz. Zmenil sa. Obliekal sa ako nejaký chuligán. Nosil čierne džínsy, tričká neutrálnych farieb, čižmy a šatky okolo hlavy. Takmer každý večer po ich koncerte chodil na párty, zakaždým s niekým iným a fotky z týchto osláv boli niečo, čo Louisa rozčuľovalo najviac. Na väčšine z nich bol Harry opitý a v spoločnosti žien, jeho ruky a pery vždy niekam zablúdili. Nebol to Harry, akého Louis poznal, s akým zvykol žiť. Bol to Harry, ktorý topil žiaľ v alkohole a tvrdil, že to je jeho skutočné ja. Bol to Harry, ktorého Louis úplne zničil.

Do obývačky vošiel mohutný muž oblečený v čiernom. Louis ho spočiatku ignoroval. Ten muž ich strážil, aby Louis náhodou neskúsil ujsť, alebo aby sa nesnažil skontaktovať Harryho. Odrezali Louisa od sveta, len aby nemal šancu skontaktovať Harryho a povedať mu svoju verziu príbehu. Rovnaké to bolo aj na koncerte. Akonáhle sa k sebe Harry a Louis priblížili, poslali k nim jedného z chalanov. Našťastie, alebo bohužiaľ, Harry nemal ani najmenšiu chuť byť k Louisovi bližšie ako musel.

„Načo tu ešte vôbec ste? Ja nezdrhnem a Styles ma očividne nechce ani vidieť na stagi. Tak čo tu ešte robíte?" spýtal sa Louis, stále sledujúc televíziu.

„Máte návštevu, pane," povedal muž, ktorý sebe samému rád hovoril bodyguard.

„Kto je to?" spýtal sa Louis s minimálnym záujmom.

„Horan," odpovedal bodyguard.

„Ktorý ? Poznám viacerých," poznamenal Louis, aj keď veľmi dobre vedel, že za dverami stojí Niall a čaká, kedy ho nechajú vojsť.

„Mám pustiť Nialla Jamesa Horana dnu, alebo ho mám poslať preč?" spýtal sa podráždene bodyguard.

„Pustite ho dnu. A láskavo nás nechajte osamote. A povedzte mojej priateľke, nech nám spraví kávu," odpovedal Louis.

„Mali by ste sa zamyslieť nad tým, kde je vaše miesto, pane," poznamenal bodyguard a obrátil sa na päte.

„Mali by ste sa zamyslieť nad tým, kde je vaše miesto," napodobnil ho ironicky Louis, keď bodyguard odišiel, „niekto iný by sa mal zamyslieť nad tým, kde je jeho miesto."

„Dúfam, že ťa neruším, Louis," ozval sa vo dverách Niall.

„Nie, nerušíš. Aj tak je nuda pozerať futbal osamote," vzdychol si Louis.

„Kto hrá?" spýtal sa Niall a sadol si k Louisovi.

„Manchester," odsekol Louis.

„Ktorý?" spýtal sa ho Niall.

„Neviem. Asi United," vzdychol si Louis.

„Louis, asi si na tom veľmi zle. Definitívne. Pozeráš Španielsku ligu," upozornil ho Niall.

„Fajn, uznávam, nie som vo svojej koži a pozerám to len preto, aby som nemusel hovoriť s El," vzdychol si Louis.

„A ako chceš dosiahnuť to, aby ťa buď tolerovala, alebo opustila? Louis, ver mi, už dávno by odišla, keby v tom nebola zapletená rovnako ako ty. A podľa toho, čo som počul naposledy, je v tom naozaj veľmi zapletená," vzdychol si Niall.