"I was told"

Chapter Twenty-one

Louis sa vracal do Harryho izby s kávou v ruke. Nechal ho predtým osamote kvôli Harryho stretnutiu s lekárom. Otvoril dvere na izbe a vošiel dnu, mierne sa pousmial. Harry sedel na posteli s miernym úsmevom na tvári.

„Ako ti je?" spýtal sa ho Louis.

„Fajn," zašepkal Harry.

„Nie je ti fajn, však?" spýtal sa ho Louis podozrievavo. Vedel, ako sa harry usmieva, keď sa usmieva nasilu a vedel to aj podľa tónu jeho hlasu.

Harry pokrútil hlavou. Louisovi sa neoplatilo klamať. Poznal ho až príliš dobre.

„No poď," vzdychol si Louis. Odložil si kávu na stôl a sadol si na posteľ k Harrymu. Pokynul mu, aby si ľahol a Harry si bez najmenších protestov ľahol Louisovi na stehná. Louis začal Harryho hladkať po chrbáte, najprv iba končekmi prstov. Zacítil, ako sa Harry pomrvil.

„To šteklí, Lou!" protestoval Harry.

„Ja viem, práve preto som to urobil," uškrnul sa Louis.

„Si zlý, vieš to?" spýtal sa ho Harry.

„Keby som bol zlý, sedím doma na riti a kašlem na teba," pripomenul mu Louis.

Z Harryho tváre zmizli posledné známky úsmevu. Louis okamžite spozornel, hľadel na chlapca s očakávaním, že mu dobre vynadá. Harryho otázka ho zaskočila.

„Ako je možné, že sa tu nadriadený ešte neobjavil? Musí o tom vedieť. Veď on vie o všetkom," zaujímal sa Harry.

„Úprimne, Harry, je mi to úplne jedno a najradšej by som bol, keby sem neprišiel už nikdy. To by bolo ideálne. Obávam sa jeho príchodu, odkedy som sem za tebou prišiel. Dokázali sme presvedčiť bodyguarda, ale nadriadený je niečo úplne iné. On je šialenec, ktorému ide len o prachy a o to, aby nás rozdelil. Prosím ťa, netráp sa ním. Nechcem, aby si sa kvôli tomu trápil, lebo to bola prvá vec, čo ťa sem dostala. A ja mám radšej toho veselého Harryho, ktorý má rád, keď ho šteklím," povedal Louis.

„Čo ak príde?" spýtal sa Harry.

„No tak nič. Zostanem tu s tebou, aj keby ma chcel násilne odvliecť. Neurobím druhý raz takú istú chybu, zlatko," odpovedal Louis. Začal Harryho znovu hladkať, aby sa trochu uvoľnil, „hlavne sa tým už netráp. Potrebuješ teraz pokoj a oddych, nemôžeš sa rozčuľovať nad idiotom z práce. Na rozčuľovanie sa som tu ja."

Harry sa slabo zasmial.

„Prosím, nerozčuľuj sa, Lou. Bojím sa ťa, keď si nahnevaný. Asi každý sa ťa bojí," priznal sa Harry.

„Neboj sa, Hazza. Nebudem sa rozčuľovať, kým nebudem musieť, " ubezpečil ho Louis.

„Lou? Liam mi hovoril o nejakej obálke, keď tu bol," nadhodil Harry.

„Áno. Chcel som ti poslať svoje piesne a jeden tajný odkaz, ale stalo sa, čo sa stalo," povedal Louis.

„Pamätáš si tie piesne?" spýtal sa Harry.

„Ty chceš, aby som ti spieval, že?" uškrnul sa Louis.

„Tvoj hlas ma upokojuje," priznal sa Harry a pousmial sa.

„Fajn m, asi mi nedávaš na výber. Pravdupovediac, napísal som ti toho toľko, že máme čo robiť do večera," zasmial sa Louis.

„Nemusíš mi spievať do večera. Ale aspoň chvíľu. Mám pocit, že o chvíľu zaspím, som hrozne unavený," vzdychol si Harry.

„Tak sa uvoľni, pokojne môžeš spať aj na mne," ubezpečil ho Louis a pokračoval v hladkaní Harryho chrbta. Zo začiatku si iba hmkal akúsi melódiu, potom začal spievať. Potichu, tak, aby to počul iba Harry. Ten mu medzitým v náručí pomaly zaspával, s pokojným úsmevom na perách odfukoval.