"I was told"

Chapter Eight

Harry sa zobudil na zvonenie mobilu. Nebol to budík a nebol to ani jeho mobil. Zvonenie skôr pripomínalo Indie rockovú skladbu deväťdesiatych rokov.

Harry vedľa seba zacítil pohyb. Chlapec, ktorý dovtedy ležal vedľa neho, sa posadil a zodvihol prichádzajúci hovor.

„L-Louis?" zamrmlal Harry v polospánku. Otočil sa a zahľadel sa na chlapca v sivom tričku, ktorý sedel na okraji postele a hľadel na Harryho. Priložil si prst k ústam, aby Harrymu naznačil, že má byť ticho.

Harry si povzdychol a posadil sa. Vzal do rúk svoj mobil a pozrel sa na čas na jasne svietiacej obrazovke. Kto mohol volať Louisovi tesne pred siedmou?

„Hm, hej,... Nie, v žiadnom prípade... Fajn, budeme tam," hovoril Louis. Hneď ako povedal poslednú vetu, odložil mobil na nočný stolík. Otočil sa k Harrymu a pousmial sa. Bol to jasne falošný úsmev.

„Je všetko v poriadku, Lou?" spýtal sa Harry.

„Nie, Harry. Nič nie je v poriadku," odpovedal Louis. Hrýzol si spodnú Peru a to bol pre Harryho jasný signál, že Louis cíti prichádzajúcu katastrofu.

„Čo sa Stalo, Louis?" opýtal sa Harry.

„Nadriadený," odsekol Louis.

„Čo s ním?" nechápal Harry.

„Choď sa obliecť, Harry. O ôsmej musíme byť uňho. V kancelárii. Na koberčeku," povedal Louis a vstal. Odišiel z izby a nechal zmäteného Harryho trápiť sa nad dôvodom návštevy osamote.

Zamieril do kúpeľne a zatvoril za sebou dvere. Vyzliekol sa a pustil v sprche vodu, potreboval zo seba čo najskôr zmyť zvyšky strachu a rozpakov. Nemohol nechať Harryho vedieť, že sa bojí a že nechápe, čo sa deje.

Videli sme vaše fotky. Ale aké fotky? Louis si vždy dával pozor na všetky druhy paparazzov, zažil ich v živote mnoho. Ako ich mohol niekto odfotiť a kedy?

Zastavil prúd vody a vyšiel zo sprchy. Osušil si vlasy a s uterákom okolo pása vyšiel z kúpeľne. Zamieril do šatníka, úplne na spodku mal biele tričko, ktoré si chcel obliecť, k nemu našiel tmavomodré rifle. Rýchlo sa obliekol a cestou do spálne si pri zrkadle na chodbe skontroloval vlasy.

Keď Louis vošiel do spálne, Harry bol stále tam. Čakal naňho. Chcel, aby mu Louis vysvetlil, čo sa deje.

„Lou?" oslovil ho Harry.

„Áno, hazz?" ozval sa Louis a pozrel sa na svojho kučeravého priateľa.

„Prečo si vyzeral byť taký... Nervózny?" spýtal sa Harry.

„Volal mi nadriadený a povedal mi, že s nami chce hovoriť. O včerajšku. Vraj sa k nemu dostali nejaké paparazzi zábery a bol by rád, keby sme mu to vysvetlili," odpovedal Louis už oveľa pokojnejšie.

„Ide naozaj iba o toto?" spýtal sa Harry.

„Áno, Harry. Nemusíš sa ničoho báť," pousmial sa Louis.

Ty odporný klamár, kričalo po ňom jeho podvedomie.

Je to pre jeho dobro, odmietal tú myšlienku Louis. Často Harrymu klamal, ale iba preto, aby ho ochránil. Bol príliš mladý a Louis si myslel, že preňho bude lepšie niektoré veci nevedieť.

Som nútený urobiť isté zásadné zmeny, ozýval sa v Louisovej hlave nadriadeného hlas. Louis nevedel, o aké zmeny šlo. A radšej to ani nechcel vedieť.

„Budem nachystaný do desiatich minút a môžeme ísť za ním," povedal Harry a vytrhol Louisa zo sveta jeho myšlienok.

„Počkám ťa dole," povedal Louis a vyšiel z izby. Kráčal chodbou a dole schodmi, sadol si na okraj gauča. Aspoň chvíľku mohol byť sám so sebou a pokúsiť sa pochopiť, kde je chyba.