„Budete v poriadku, Lou. Zvládnete to. Už nech vás mám oboch tu, nech vás môžem poriadne vystískať. Strašne mi chýbaš," povedala mu mama.
„Ďakujem, mami," zašepkal Louis, „ľúbim ťa. Ozvem sa ti, keď si to dáme do poriadku."
Louis odložil mobil do vrecka a pomaly pokračoval v ceste krížom cez park. Dúfal, že jeho mama mala pravdu a že to Harry naozaj pochopí, keď mu to skúsi znova vysvetliť.
Trvalo mu pár minút, kým sa dostal k domu. Vošiel potichu dnu, bez slova. Šiel do obývačky, kde našiel Harryho sedieť na pohovke a potichu plakať. Objímal si kolená, potichu vzlykal.
Louis podišiel k Harrymu. Sadol si vedľa neho a objal ho, omotal svoje ruky okolo Harryho a oprel si hlavu o jeho plece. Zatvoril oči a čakal, čo chlapec urobí.
„Že si sa vôbec vrátil," zašepkal pomedzi vzlyky Harry.
„Nemohol som len tak odísť a nechať ťa tu s vedomím, že takto stráviš najbližšie hodiny," zašepkal Louis a dlaňou pošúchal Harryho plece.
„Tak prečo si to spravil?" spýtal sa harry. Zdvihol hlavu a pozrel sa na Louisa.
„Uveríš mi, keď ti poviem pravdu?" spýtal sa ho Louis.
„Áno," prikývol Harry.
„Našili to na nás," zašepkal Louis.
„Ako?" nechápal Harry.
„Zayn... Nadriadený mu sľúbil slobodu za to, že nás rozdelí. On... Zavolal na mňa Elizabeth a bol som úplne opitý, skutočne si pamätám iba to, čo mi povedali a ukázali. Alebo teda vlastne nepamätám. Harry, prosím, nehnevaj sa na mňa. Vieš, že by som ti niečo také nikdy neurobil schválne. Nikdy," povedal Louis.
Harry zaryl svoju tvár do Louisovho pleca a potichu plakal. Louis ho stále jemne hladkal, snažil sa upokojiť ho aspoň trochu. Harry sa mu stále triasol v náručí, tlačil si kolená k hrudi. Louis ho jemne objal, hladkal ho. Nechápal, prečo Harry stále plače.
„Ššš, Harry, neplač. Už nemáš dôvod. Už nemusíš plakať," šepkal Louis, „no tak, prečo plačeš?"
„Pôjdeš teraz preč, Louis?" spýtal sa Harry pošepky. Bál sa povedať to nahlas.
„Nie, Harry. Nikam bez teba nepôjdem," ubezpečil ho Louis.
„Tak prečo máš stále zbalené veci?" spýtal sa Harry.
„Doteraz som nebol doma a navyše, mal by si sa ísť zbaliť aj ty," odpovedal Louis.
„Ideme niekam? Utekáme, Louis?" spýtal sa Harry.
„Nie, Harry. Zatiaľ neutekáme. Chcem ísť len na víkend k našim, dostať toto celé z hlavy. A nechcem tam ísť sám," povedal Louis.
Harry vstal a šiel ku schodom. Louis bežal k nemu, aby ho podoprel, lebo Harry vyzeral, že spadne. Triasol sa, vyzeral byť hrozne bledý.
„Je všetko v poriadku, Harry?" spýtal sa Louis. Chytil Harryho za plece a posadil sa s ním na schody.
„Od včera som nejedol, Lou. Mám stiahnutý žalúdok a asi to prestáva byť v poriadku," povedal Harry.
„Ale veď si varil, Hazza. Prečo si sa nenajedol?" nechápal Louis.
„Robil som to pre teba. Myslel som si, že to vyriešime, že to prehrmí ako letná búrka..." odpovedal Harry.
„A aj to prehrmelo, Hazza. Už je všetko v poriadku," ubezpečil ho Louis, „poď, ideme sa najesť. A potom si pôjdeme zbaliť veci a pôjdeme k našim."
YOU ARE READING
"I was told"
FanfictionByť vo svetle reflektorov pre nich nikdy nebolo ľahké. Najmä keď to boli dvaja celosvetovo známi chlapci. Nemohli povedať, že sú spolu a že sa milujú na život a na smrť. A kvôli zmluve už nemohli byť v jednej miestnosti. „Prečo si to spravil, Louis...
