(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme

(Strach nerozptýli ani) Svetlo v Tme 1. diel

***Natalie***

S úsmevom na perách som šla do parku, kde som sa mala stretnúť so Sebastianom. Už z diaľky som ho videla. Práve sa rozprával s partiou nejakých chalanov. Nepoznal som ich, no zdalo sa mi, že chodia na našu školu. Prebehla som cez prechod a šla som k Sebimu. Keď som k nemu podišla, tí chalani už odchádzali.

Sebastian: „Ahoj," usmial sa a dal mi pusu. 

„Ahoj. Kto boli tí chalani?" opýtala som sa a dívala som sa za nimi ako odchádzajú.

Sebastian: „Chalani zo školy...len sme sa na niečom dohadovali," usmial sa.

S úsmevom som prikývla, že rozumiem a dala som mu pusu.

Sebastian: „Neboj, nič zaujímavé to nebolo," uškrnul sa. Chytila som ho za ruku a pomaly sme vykročili do parku.

Sebastian: „Vieš, že tento víkend som doma sám...?" opýtal sa s úškrnom. Zastala som a pozrela som naňho s podvihnutým obočím.

„Na niečom sme sa dohodli..." založila som si ruky na hrudi a spýtavo som sa naňho dívala.

Sebastian: „Ja viem, viem...nejde mi o to...len chcem byť s Tebou..." chytil moje ruky do tých svojich a usmial sa na mňa.

„Vážne?" pozrela som naňho s podvihnutým obočím. Vzdychol si.

Sebastian: „Tak fajn....viem...sľúbil som, že na teba nebudem tlačiť ale...chodíme spolu predsa už viac ako pol roka a..."

„Sebi...už sme sa o tom predsa rozprávali..." skočila som mu do reči trošku dotknuto som naňho pozrela.

Sebastian: „Ja viem, prepáč. Neboj, cez víkend chcem byť len s tebou o nič iné mi nejde."

Vzdychla som si a sklonila som hlavu.

„Ľúbim ťa," opäť som naňho pozrela. „Ľúbim ťa a nechcem aby sme sa len kvôli tomu rozišli..." Sebastian sa usmial a pohladil ma po tvári.

Sebastian: „Neboj...aj ja teba....a to čo som hovoril...kašli na to. Ty si dôležitejšia než to, či sa spolu vyspíme alebo nie," pošepkal mi a pobozkal ma. Usmiala som sa a objala som ho.

„Ďakujem."

Sebastian: „Ale prídeš, že?!" opýtal sa. Pozrela som naňho a obaja sme sa rozosmiali.

***Tom***

Hodil som kľúče na botník a s úsmevom som vkráčal do obývačky. Bill ležal rozvalený na gauči a čučal na telku. Keď ma zbadal, len sa kyslo uškrnul.

Bill: „Že si sa zas na niečom dohodol s tým magorom?" opýtal sa otrávene.

„O kom hovoríš?" opýtal som sa s úškrnom a zvalil som sa do kresla.

Bill: „O Sebastianovi!" zavrčal.

„Ahá...hm...ani nie..." uškrnul som sa. Bill sa na mňa nedôverčivo díval.

Bill: „Počuj...prečo sa jednoducho nezmieriš s tým, že Natalie nedostaneš do postele! Ona je až príliš normálna na to aby s tebou skočila do postele..."

„No vidíš...ale aj tak si ju o chvíľu pripíšem na zoznam trofejí..."

Bill: „Bože môj...prečo musíš byť taký chumaj?"

„Lebo som Tom Kaulitz," uškrnul som sa. Bill chvíľu mlčal a potom ma prepálil pohľadom.

Bill: „Dúfam, že sa s ňou nechceš vyspať nasilu?!" zavrčal.