Nezastaviteľná

💧11.💧

Včerajšia párty na našej chatke bola perfektná. Pozvali sme tam aj našich kamarátov z tábora, dokonca aj Zoranu. Hudba hrala tak hlasno, že sa na nás animátori prišli niekoľkokrát sťažovať. Oslava sa rozpustila o polnoci pretože sme mali na druhý deň skoro vstávať. My sme ešte upratovali celú chatku do jednej ráno. Toľko bordelu som nikdy neupratovala. Keď sa už naša chatka lygotala čistotou, všimla som si, že mi mama poslala správu.

Srdiečko, prajem ti všetko najlepšie k tvojim narodeninkám. Keď prídeš domov, tak ťa tu čaká prekvapenie.

'Prekvapenie? Aké prekvapenie?' Od rodičov som mala veľa prekvapení takže to vo mne vzbudzovalo veľa zvedavosti. Po večernej hygiene som sa zvalila do postele a už som bola v ríši snov. Prebudilo ma ako sa otvárali dvere od našej chatky. Kroky sa blížili to našej spoločnej izby. A vtom dostali moje uši poriadne prebudenie. *bum* *bum*
Donútilo ma to otvoriť oči a hneď zamierili k dotyčnému. Bola to Grace, ktorá nás budila búchaním varešky o panvicu. Pozrela som sa vedľa seba na Hazel ako si zaborila hlavu do vankúša kvôli sposobenému hluku. Chalani spali ako zabití.

"Vstávame táborníci! Viem, že ste včera kalili ale odchádzame o deviatej aby sme boli v čas obeda na ranči. Nech ste uz o štvrť na deväť nastúpení pred hlavnou budovou. Kto bude meškať, bude ho čakať na ranči práca!" Otočila sa na päte a zabuchla za sebou dvere. Keď nikto nevstával z postele, tak som si zabrala kúpeľňu pre seba. Spravila som si rannu hygienu a balila si veci do cestovnej taštičky. Počula som klopanie na dvere a poskakovanie na druhej strane dverí.

"Obsadené!" Skríkla som ale klopkanie neustúpilo. "Obsadené!" Zopakovala som aby bolo jasné, že nikoho do kúpeľne nepustím.

"Prosím, Gen. Potrebujem ísť na záchod." Povedal známy mužský hlas.

"Čo nerozumieš slovu obsadené?" Pokúsila som sa o vážnosť ale moc mi to nevychádzalo, keďže som sa začala smiať so zakrytými ústami.

"Do riti!" Zaklial Axel a ja som sa začala ešte väčšmi smiať. Počula som ako sa jeho kroky vzdiaľujú. Keď som vyšla z kúpeľne tak som videla ako Axel vyskočil na nohy a upaľoval na záchod. Všetci sme sa nad jeho výstpom zasmiali. Rýchlo sme sa pobalili a vyšli s batožinami pred hlavnú budovu spoločne s našími koňmi. Theresa vyšla na malý schodík aby nám mohla niečo povedať.

"Milý táborníci. Som veľmi rada, že sme tu spoločne strávili týždeň plný zábavy. Dúfam, že ste sa tu naučili aj niečo nové, a že ste si tu našli svoje spriaznené duše. Tábor sa nám už síce končí ale priateľstvá a spomienky nám ostanú navždy v našich srdciach. V lete bude tiež takýto tábor spoločne so mnou. Takže ak sa budete chcieť zabaviť, znova stretnulť svojich priateľov a naučiť sa dalšie nové veci, tak sa prihláste aj toto leto. Ďakujem valm všetkým, že ste tu boli. Osobne, som si to veľmi užila. Prajem vám šťastnú cestu, táborníci." Theresa zoskočila zo schodíka a lúčila sa s animátormi.

"Genevieve!" Počula som ako na mňa niekto kričí. Otočila som sa k nemu tvárou a usmiala som sa. Rozbehla som sa za ním a silno ho objala. "Budeš mi moc chýbať." Zašepkal mi do ucha.

"Aj ty mne, Simon." Odpovedala som mu. Odtiahla som sa od neho a zapozerala som sa mu do očí. Zrazu som uvidela ako mu stiekla slza po líci. Udivuje ma, aký je to citlivý chalan.

Grace na nás zavolala aby sme sa ponáhľali. Nasadli sme na kone a kývali sme ostatným na rozlúčku. Museli sme byť v dvojiciach aby sme sa zbytočne nerozťahovali po ceste, ktorá je dosť úzka. Hazel sa zarozprávala s Axelom a videla som ako sa červená, keď sa jej zapozerá do očí. Ja som sa s Maximom bavila o našej budúcnosti. Maxim by chcel byť slávny a vyhrávať každú súťaž na koni. Ja zase by som chcela byť úspešná ale na slávu moc nemyslím. Maxim bol vždy typ, ktorý musí byť stredobodom pozornosti. Naša budúcnosť sa točí iba okolo našich koní. Samozrejme, ako inak keď sme s nimi vyrastali.

⬛️⬛️⬛️

Prišli sme na ranč a bola som škovaná, keď som uvidela svojich rodičov s prívesom pre kone. Zosadla som z koňa a letela za nimi aby som ich mohla objať. Veľmi mi chýbali. Keď sme sa odtiahli, tak otec pokynul pánovi pri dverách prívesu, aby ich otvoril. Otec mi poprial všetko najlepšie a tak isto aj mama. Poďakovala som a urobila pár krokov dopredu. Pozrela som na Maxima dozadu aby ma aspoň pohadom upokojil. Usmial sa na mňa a hlavou naznačil aby som sa pozerala, čo odtiaľ výjde. Dvere prívesu buchli o sneh, ktorý sa jemne rozletel do strán. Počula som klopkanie kopýt a bola som  vo vytržení. Z prívesu vyšla krásna šedá kobyla, ktorá mohla mať asi trištvrte roka. Jej oči sa na mňa uprene dívali. Potom mi niečo preletelo hlavou. 'Počkať. Nie je to... čierny fliačik na ľavej zadnej nôžke...' zamerala som sa na jej zadnú nohu. Zamrzla som. 'J-je tam. Je tam čierny fliačik. Nie. To nie je pravda. Kaliastro. Kaliastro.' Začala som sa spamätávať.

"K-Kaliastro." Povedala som pošepky. Pochybujem, že by ma niekto počul. "Kaliastro!" Skríkla som a bežala som za ňou. Kaliastro zaerdžala z plného hrdla a priklusala ku mne. Silno som ju objala okolo krku. Slzy sa mi kotúľali po líci od šťastia. Otočila som sa na svojich rodičov a usmievali sa od ucha k uchu. "Takže ona je už len m-moja?" Spýtala som sa opatrne. Mama prikývla a ja som bola ešte šťasnejšia. Odviedla som Kaliastro do boxu, ktorý po nej ešte ostal a bola som neustále pri nej. Prišiel za mnou aj Maxim, ktorý neskrýval svoju radosť za mňa. Objala som ho a povedala mu, nech ma štipne pretože som stále neverila, že Kalis je tu práve so mnou. A hádajte čo? On ma štipol. Buchla som ho do ramena so slovami, že som to nemyslela vážne.

-Karolína✨