Nezastaviteľná

💧6.💧

Na tej fotke si predstavte, že je sneh, a že majú na chrbtoch ruksaky.☺️

Z našeho ranča sa ide na menší tábor, kde budú aj ďalšie deti z iných rančov. Robí sa zimný a letný. Teraz síce končí február ale je to ten pravý čas na tábor. Na tieto tábory chodíme od trinástich. Každý deň máme nejaké súťaže,vychádzky, tréningy a meditácie s koňmi. Vždy si berem Hope pretože si navzájom veríme aj keď to tak minule nevyzeralo.

Práve si balím veci do kufra a niečo zase do ruksaku na cestu. Mama to až tak hrotila, že mala všetky potrebné veci aj veci, keby náhodou, napísané na papiery. To, čo sa mi zmestilo do jedného kufra, keď pojdem naspäť sa mi bude zmestiť do dvoch. Nevadí. Je sedem hodín a ja mám byť o ôsmej na ranči. Úplne stíhame. Popoháňala som mamu, nech aspoň trochu stíhame. Tá vyhnala otca aby naštartoval auto. My sme zachvílku vybehli von a naložili všetky veci do kufra. Otec dupol na plyn a už sme boli na ceste za dobrodružstvom.

⬛️⬛️⬛️

"Ták, nasadať na kone, decká. Kufre sú naložené v aute, ktoré už odišlo. Ruksaky máte na chrbtoch, kde je voda a niečo na jedenie. Pôjdeme cca dvadsať kilometrov čiže hodinku až dve. Samozrejme medzi tým budeme mať prestávky. Tí, čo ste na tomto tábore prvýkrát, nebojte sa. Nie je to až tak nezvládnuteľné. Keby niečo, pýtajte sa mňa alebo tých, čo tu už boli. Ja budem vpredu a starší budú vzadu. Chápeme všetkému?" Skončí svoj príhovor pre nováčikov otázkou,  Grace.

"Áno!" Povieme jednohlasne.

"Fajn. Tak ideme!" Uistí nás ešte pred tým, ako vyrazíme.

Išli sme vo dvojiciach po poľných cestičkách, po lese a lúkach. Snažili sme sa vyhýbať cestám, kde premávajú autá. Bola som vo dvojici s Hazel. Chalani zas boli spolu. Hazel mi rozprávala všelijaké príhody z jej školy a z letného tábora, kde som ja nebola kvôli Kaliastro. Snažila som sa ju počúvať ale vždy som skončila pri svojich myšlienkach. Mala som chuť sa prebehnúť. Grace nám vždy našla nejakú rovinku, kde si vždy trošku zacválame. Teraz sa asi tak nestane. Idú s nami aj menší. Tento týždeň mám narodeniny, takže to bude iná párty na našej izbe. Grace nám povedala, že tento rok bude aj nočná hra. Budeme strašiť deti aj s ostatnými z iných rančov. My sme ju moc nemávali. My sme mali zas nočnú prechádzku s fakľami. Úprimne, ľúbilo sa mi to viac ako nočná hra. Prechádzali sme sa po lese a hľadali lístočky. Hľadali sme poklad, v ktorom boli džúsiky a čokoládky. Celkom mi bolo ľúto týchto deciek, že nezažijú takú zábavu ako my. Ale nočná hra môže byť tiež super.

"No, čo ty a chlapci?" Vymotá ma z myšlienok Hazel.

"Čože?" Otočím sa na ňu. No a teraz ma zdžube za to, že som ju nepočúvala.

"Ty ma už zase nepočúvaš!" Á je to tu. "Že ti ja niečo hovorím." Zložila si ruky na prsiach a odvrátila zo mňa zrak.

"Ale no ták, Hazel. Prepáč. Vieš, že ma vždy myšlienky premôžu." Povedala som úprimne. Otočila sa na mňa a usmiala sa na mňa.

"Ja viem." Usmiali sme sa na seba.

"Tak, o čom si to hovorila?" Opýtala som sa lebo ma to naozaj zaujímalo. Vždy za to na mňa iba nakričala pokračovala ďalej. Ale teraz sa rovno urazila. Asi to bolo fakt niečo dôležité. Ja som ale dobrá kamarátka, čo?

"No o tom ako sa mi páči jeden chalan." Tak to je naozaj dôležité.

"Kto?" povedala som zvedavosti.

"No, mala si počúvať." Hodila som na ňu zabijácky pohľad.

"Hazel, prosím. Ja tu asi vybuchnem od zvedavosti." Normálne som sa začala kvôli tomu triasť.

"No dobre. Je to A..." nestihla to dopovedať lebo Axel pribehol medzi nás.

"Baby, o čom sa tu bavíte? Bavia ma babské reči." Povedal to takým zdeformovaným dievčenským hlasom, Axel. My dve sme sa na to iba zachichotali.

"Nič, čo by ťa zaujímalo, Ax." Povedala som mu posmešne.

"No dobre." Tváril sa smutne. Hazel sa natiahla za ním a postrapatila mu vlasy. Axel sa na ňu zamračil tak, aby to vyzeralo vážne. Aj to tak vyzeralo ale prezradili ho kútiky pier, ktoré samu dvíhali dohora. Nakoniec sme sa všetci začali smiať. Dokonca aj Maxim, ktorý bol vzadu. Axel sa naňho pozrel šibalským úsmevom. "Dievčatá, neuveríte, čo si zabudol Maxim doma." Maxim naklonil hlavu do strany a nadvihol obočie. Asi nevie, o čo ide. "Zabudol si doma krémik na tvár. Takže sa pripravte, že Maxova pleť nebude celý tento týždeň taká hladká ako detská riť." začali sme sa smiať. Maximovi to prišlo tiež vtipné.

"Neboj sa, Maximko. Ja som si zobrala svoj." Uistila som ho s úsmevom na tvári.

"No, Gen, neviem, či mu pomôže práve ten tvoj pretože on má presne určenú na svoju pleť." Na to sme sa všetci začali smiať.

"Ty si kokot!" povedal so smiechom a hodil po ňom šiltovku, čo mal pred chvíľkou na hlave. A znovu výbuch smiechu. Menší sa na nás začali otáčať, či sme v pohode.

⬛️⬛️⬛️

Grace nám oznámila, že si dáme prestávku na odpočívadle hneď vedľa lesa, kde sme išli. Boli tam altánky, do ktorý sa zmestilo aj šesť ľudí. Posadali sme si tam a vytiahli si jedlo. Kone sme uviazali o stromy pri altánkoch. Hazel vytiahla svoje marshmallows, Axel zas Olomoucké syrečky, ktoré odpudzujúco smrdkajú, Maxim krevetové čipsy a ja Rumové pralinky. Zobrala som krabičku praliniek do rúk a ponúkla ich. Maxim sa pozrel na pralinky a následne na mňa pohoršujúcim pohľadom.

"To myslíš vážne?" Stále mal ten istý pohľad.

"Čo?" Pozrela som sa naňho nechápavo.

"Tie pralinky.." Ukázal na ňe prstom.

"Čo s nimi?" Stále som nechápala, o čo mu ide.

"Genevieve!" Vykríkol Maxim."Ty nás chceš snáď opiť?" Opýtal sa ma s divnou grimasou.

"Tebe drbe!" Začali sme sa smiať.

"Nie, robím si srandu. Daj to sem!" Ja som mu podala pralinky a on si srtčil aj päť prsliniek naraz do úst.

"A že kto sa tu chce opiť." Zasmiali sme sa. Po občerstvení sme sa vybrali späť na lesnú cestičku. Mali sme pred sebou už len sedem kilometrov. Počas cesty, v našej štvorici prebehli rôzne témy. Nad niektorými sme sa smiali a nad niektorými sme sa chytali ta hlavu.

-Karolína✨