Nezastaviteľná

💧17.💧

Uháňali sme ako sa len dalo. Ledva som sa udržala v sedle. A to mi potvrdilo našu prezývku, ktorou nás prezývajú skoro po celom svete. Blížila sa tá najvyššia prekážka, ktorú sme cez tréningy iba niekedy preskočili.

"Nebudem ťa popoháňať. Ty sama vieš, akú rýchlosť tomu dať. To zvládneš. Verím ti." Povzbudila som ju a ona zrýchlila.

Bála som sa. A moc. Ak to preskočíme, tak víťazstvo máme v kapse. Jediné čo som mohla teraz urobiť je, sa udržať v sedle. Všetko som nechala na ňu. Ona vie čo robí. Zrazu sme leteli. Leteli sme ako vtáci vo výškach. Dopadli sme na zem a uháňali na ďalšiu prekážku. To najťažšie máme za sebou. Teraz už iba prejsť tie menej náročné prekážky. Ďalšiu vodnú priekopu sme zdolali spoločne so živým plotom. Posledná prekážka, čo znamená, že ak to dokašleme, tak sa môžme rozlúčiť s prvým miestom. Kalis sa odrazila od zeme a zadné nohy úspešne dopadli hneď za prednými. Cieľová rovinka, kde Kaliastro neskutočne pridala. Aaa cieľ! Prišli sme doň s najlepším časom. Všetci výskali, tlieskali po stojačky. Hazel sa mi hodila okolo krku spoločne s Axelom a Maxom. Všetci sme sa tešili s nášho výkonu. Podišla som ku Kalistro a objala ju okolo krku. Šťastne zaerdžala a postavila sa na zadné. Ja som plakala od šťastia, že sa mi to podarilo. Boli sme posledné súťažiace takže nás nikto nemohol ukrátiť o prvé miesto. Postavila som sa na stupienok prvého miesta. Dali mi medailu s kyticou a Kaliastro veľký veniec na krk.

Objala som ju a povedala:" Dokázali sme to! Si úžasná"

🔷🔷🔷

"Takže ste vyhrali aj tú najväčšiu súťaž, ktorá bola pre vás obe výzva?" Pýtala sa ma novinárka, ktorá si odsrkla už z tretej kávy.

"Áno, presne tak. Bola to veľká skúsenosť, ktorá mi dala veľa do života. Konečne viem pekonávať stres." Odpovedala som jej. Pozrela som sa na hodinky a skoro som sa zadrhla kávou, keď som zistila, že koľko je hodín. "Ja sa vám moc ospravedlňujem ale mám dohodnuté stretnutie s kamarátmi a už výrazne meškám. Ak som vám neodpovedala na všetky otázky tak tu máte moje číslo." Napísala som na servítku svoje číslo a podala ju novinárke.

"V poriadku." Usmiala sa a ja som jej úsmev opätovala.

"Ďakujem. Prajem pekný deň, dovidenia." Zdvihla som sa z koženej stoličky a a zamávala jej.

"Podobne a dovidenia." Tá tam ešte sedela a dopíjala svoju kávu.

Ja som rýchlo utekala na zastávku, kde už stál autobus. Vystúpila som na zastávke pri ranči. Utekala som, čo mi nohy stačili. Začal mi vibrovať telefón v zadnom vačku nohavíc. Zdvihla som so slovami, že už idem. Keď som sa tam dostavila, tak som nasedlala Kalis a išla za kamarátmi, ktorí už netrpezlivo čakali na mňa.

"Ahojte, prepáčte za moje meškanie." Hazel na mňa pozrela a usmiala sa.

"Dúfam, že nás necháš aspoň vyhrať v pretekoch k jazeru." Popohnala svoju kobylku a už bol kus pred nami. Nikto na nič nečakal a uháňali v pred.

Ja som sa naklonila ku Kalisinému uchu a šepla jej: "My im ukážeme, Kalis, ako sa preteká." Pohnala som ju a ako lusknutím prstov sme boli medzi nimi." S nami nemôžete pretekať. My sme totiž nezastaviteľné!" Slovo nezastaviteľné som zahučala a Kalis zareagovala tým, že zrýchlila. Pri jazere som ich už čakala spoločne s Kalis, ktorá sa pásla. Všetci prišli úplne zadýchaný. A nechápali, ako? Mykla som plecami a zasmiala som sa. Kone pustili na lúku ku Kaliastro a Maxim podišiel ku mne a daroval mi nežný bozk. Rozložili sme deku, sadli sme si na ňu a chalovali všetko, čo bolo v košíku. Smiali sme sa a užívali si chvíle stravené spolu.

-Karolína✨