Dear William... Kniha 1

3 týždne do svadby

Vybrali sme sa s Marikou a Mamou do mesta nakupovať. Keďže sa moja svadba s Williamom blíži, potrebujem: biele lodičky, nový náhrdeľník, nové ponožky a svetrík. Nie je toho veľa a keďže sú v meste výpredaje, aj sa to ľahko nájde. Marika sa s nami rozdelila hneď pri prvom obchode. Vraj tam pracuje stará kamarátka, s ktorou sa chce porozprávať. Ostali  sme len ja a Mama. O pár hodín nakupovania a obzerania krásnych šiat sme konečne kúpili všetko zo zoznamu. Pri stánkoch a v obchodoch boli samí milí ľudia. Dali nám výborné zľavy, aj keď sme dávali tringelty. Mama nariadila kočišovi inú cestu domov. Vraj mi chce niečo ukázať. Mama je veľmi milý človek. Môžem sa jej zveriť s hoci čím a vždy ma aj pochopí. Má dlhé plavé vlasy zapletané do vrkoča s drobnými perlami zapichnutými na miestach, kde to potrebuje rozžiariť. Má vysokú štíhlu postavu a jej rysy tváre nemajú chyby. Ja niesom moc vysoká. Zrejme mám výšku po Starkej. Koč zrazu zastavil. Vystúpili sme na krásnej lúke plnej farebných kvetov a veľa motýľov. Bolo to naozaj krásne. "Ty si ako táto lúka Elliza." Povedala Mama. "Si plná krásy a nežnosti, máš okolo seba veľa farieb a ľudia ťa vďaka tomu maju radi." Usmievala sa skoro po uši. Tiež som sa usmiala. " No s tou krásou ide aj prázdnota. Všimla si si, že na tejto lúke nie je žiadný strom? Kedysi tu ale boli. Najradšej som tu chodila ku jarnej čerešni, keď bola celá rúžová. No keď som sem znova prišla, strom bol preč. Silná výchrica, ktorá prechádzala okolo hradu strom zničila a zhodila. Aj tebe zmizol tvoj strom, keď sa pred piatimi rokmi už William nevrátil za tebou." Pravda. Bola som veľmi smutná, keď William odyšiel. "No vrátil sa ti" zašli sme na kopec lúky, zkadiaľ som mohla vydieť dôvod, prečo mi to hovorí. Pod tým kopcom totižto rástla malá broskyňa. Pozerala som sa na ten strom s obdivom. Mama tu zrejme už bola, keďže o strome vie. Usmiala som sa a povedala: "vrátil sa mi..."