Dear William... Kniha 1

"...ktorý patril Williamovi."

Vybrala som si Mustanga a William si zobral Morgan. Mustang bol veľmi energetický a verný. Bol celý čierny s hnedou hrivou. Naopak Morgan bola kobyla. Silná a veľmi laskavá. Nosila hnedú, bielu a čiernu farbu. Jedna z najkrajších koňov v stajniach. Vyrážali sme okolo obeda. Klusali sme cez lesy, preskakovali potoky. Objavili sme sa na lúke pri strome foresight. Spomalili sme a pozreli na seba. Trošku sme cúvli dozadu, aby sme boli za pôvodnou štartovnou čiarou. "3...! 2...! 1...! Teraz!" Zakričali sme na raz z plných pľúc pri rozbehu z čiary. William s Morgan bol predo mnou. Síce to už vypadalo, že vyhrá, keď som ho zrazu predbehla. Pricapila som sa na krk koňa. Šprintom som sa dostala na kopec lúky ako prvá. Pustila som sa koňa a vdychovala vzduch výhry. "Gratulujem, tvoja prvá výhra!" Škádlil William. Len som sa naňho pozrela a usmiala sa s výherným pohľadom. "Ty len žiarliš, že si obstál prehru." William zostúpil z koňa. Aj ja som zosadla a postavila hneď pred neho. Pozerali sme sa navzájom hlboko do očí. Stratila som sa v nich. Zrazu zdvihol ruku a položil ju ľahko na mojú tvár. Dal mi vlasy za ucho. Prišiel ku mne trochu bližšie. Naďalej sa mi pozeral do očí a ja do jeho. Trochu som zčervenela. Zklonila som oči dole, inak by som bola doslova ako paradajka, keď si zrazu William vzdychol: "Prepáč, ale nevydržím to." Chcela som sa opýtať, že čo myslí keď sa ma chytil za pás a pritiahol si ma tesne k sebe. Pobozkal ma. Nemyslela som na nič iné, ako jeho sladké pery. Z kadiaľ sa vie tak bozkávať? Položila som svoje ruky na jeho tvár a nepúšťala ho. Tento moment bol nekonečný. Cítila som sa, ako v oblakoch. Nechcela som, aby prestal. Chytil ma za nohu ako znak, aby som naňho vyskočila a tak som aj urobila. Odniesol ma trochu viac do lesa. Celú cestu som mu darovala ježné bozky a pozerala sa mu do očí. Oprel ma o kmeň stromu a chytil ma za vlasy. Nie tak, že by ma to kvačalo alebo mi vytrhával vlasy. Urobil to preto, aby mi naklonil hlavu pre jeho bozky na krk. Zakúsla som si do pery. Začala som mu rozopínať košeľu, keď zrazu zaznel zvuk výstrelu z pušky. Zľakla som sa a prestali sme. Už som otvárala ústa, aby som povedala, že to sú asi poľovníci. No William ma prerušil: "Mali by sme sa už pomali vrátiť." Bola som trochu smutná a nechápala som prečo ale prikývla som mu. Vrátili sme sa pomalou chôdzou veďla koňov. Držal ma za ruku. Celý večer v izbe som si znova vybavovala môj prvý bosk, ktorý patril Williamovi.