Dear William... Kniha 1

'Toto ráno bolo obzvlášť pekné'

Prišli ma zobudiť skoro ráno. Raňajky nám obydvom doniesli do izby. Podľa tradície či čo. Kým som dojedla bolo po desiatej, inými slovami čas na obliekanie do svadobných šiat. Korzet, kostra sukne a samotné šaty. Vlasy mi robila Marikina dobrá kamarátka, boli urobené naozaj krásne. Perly vsadené do mojich vlasov mi zvýrazňovali moje plavé vlasy a ladili s perlami na šatách. Pozrela som sa do zrkadla. Prvý krát som si naozaj povedala "Som naozaj krásna." Po dokončení vety som sa trochu začervenala. Ešte som sa moc nekomplimentovala v živote. Mama hovorila to isté, aj keď ani ústa neotvorila. Zdálo sa mi, že Marika pustila malú slzičku. Pravdepodobne si to predstavujem. Otec mi dal malú fialku do vlasov. Bola som veľmi rada, že si spomenul. O pol hodinu neskôr nadošiel čas. Cesta ku oltáru. Bola som nervózna ale snažila som sa na to nemyslieť. Otec sa postavil vedľa mňa a podal mi ruku. Chytila som sa ho. Trochu pevnejšie. Veľké dvere do sály sa otvorili. V momente ako som videla Williama mi prišlo, že slnečné lúče z okien mierili len na mňa. Žiarila som a leskla. Urobila som prvý krok. Snažila som sa si nestúpnuť na šaty, bola by som toho fakt schopná. Rozmýšľala som nad veľa vecami v tom momente, ani som si neuvedomila, že stojím priamo pred Williamom. Jeho oči žiarili snáď ešte viac ako moje šaty. Mala som chuť ho objať ale bolo by to moc trápne. Kto by to bol povedal, že jeden deň je tak dlho. Zobudila som sa na slová: "Ellizabeta Claudia Thornton, prímete ruku Williama Alexandra Chathama? Budete ho podporovať v dobrom, či zlom. V bohatstve či chudobe, vo zdraví či chorobe a budete mu verná do konca života?" Väčšinou chodia muži prví, to znamená, že Williamovu časť som nepočula. Nie! Už nebudem znova rozmýšľať nad rôznymi vecami, v jednom z najdôležitejších dní v mojom živote. "Beriete si Elli-..." "Ano!" Nenechala som farára dohovoriť. Moju odpoveď som mala v mysli odvtedy, čo ma William prvý krát pobozkal. "Môžete pobozkať nevestu." Pozreli sme sa na farára a znova na seba. Položil si ruku na moju tvár a pobozkal ma. Závidela by som si, keby niesom ja. Jeho bozk bol nežný a sladký. Otočili sme sa k jásajúcim obyvateľom kráľovstva Victoria. V tomto momente som si uvedomila, že v sále je viac ľudí, ako počet mojich a Marikinich vlasov dohromady. Aby bolo jasné, Marika ma najviac husté vlasy zo všetkých. Svadba sa premiestnila do hradej záhrady. Ľudia skákali a tancovali, radovali sa a jedli tie najlepšie zákuzky. Sú naozaj dobré. Zjedla som ich asi 20. Rozprávala som sa s Mamou, teda, lepšie povedané: 'počúvala som Mamu nariekať od radosti a od smútku, že už môže oženiť iba jedno dieťa.' Srandovala som si z nej, že si môže vybrať mládenca z kráľovstva, a usporiadať mu svadbu. Maxim a Eguel obydvaja tancovali s ich žienkami, Dominik tancoval s Marikou a Jakubom. Najsladšia tvárička na svete. Povedala som si, že aj ja by som si chcela zatancovať. Hľadala som očami Williama cez celú záhradu a on nikde. Postavila som sa a išla som ho hľadať, keď ma zrazu chytil za ruku a pritiahol k sebe. Zasmiala som sa. "Tak tu si, hľadala som ťa." "Smiem požiadať Ellizabetu Claudiu o tanec, pani Thornton?" Mama sa zachychotala a akceptovala žiadosť. Zišli sme k ostatným tancujúcim, kde sme našli perfektné miesto pod sakurou. Jednou rukou ma chytil za ruku, ktorú jemne pozdvyhol, druhou ma chytil za pás a pritiahol si ma bližšie ku nemu. Ja som si svoju druhú ruku položila na jeho hruď a hlavu na rovnaké miesto. Tancovali sme pomali, užívali sme si samých seba. Vztrebávala som jeho hrejivé objatie. Zdvihla som hlavu a pobozkala ho. William sa ku mňe naklonil a pusu opätoval. Vonku už bola skoro tma. Niektorí ešte ostali vonku a tancovali, niektorí išli do svojich domov. Aj my sme s Williamom zamierili do jeho izby. Hneď, keď som zatvorila dvere, William ma pritlačil na stenu a opätovne ma bozkával na krk. Otočila som sa a pobozkala ho na pery. Oprela som sa o stenu a začala mu rozopínať vestu. Potom košeľu, nohavice. William ma otočil naspäť tvárou ku stene a odviazával mi šaty s korzetom. Boli sme úplne do naha. William ma odniesol na posteľ, kde ma položil na chrbát. Obzrel si ma a ja jeho. Mal vyformovanú postavu, nebol tučný ani chudý. Mal hladko svalnaté telo. Opäť som si všimla jazvy na jeho boku. William sa oprel o ruky, ktoré si položil nad moje ramená. Chvíľu to bolelo, ale potom to bolo skvelé, príjemné, položila som so ľahko ruky na jeho líca a pobozkala ho. Otočili sme sa. Sadla som si naňho a bozkávala ho. Chytil ma jednou rukou okolo pása druhou ľahko pritláčal môj hrudník na jeho. Bozkával ma po krku a v oblasti kľúčnej kosti. "Koho si už bozkával, keď ti to tak ide?" Zo srandy som chlapala po dychu. William sa mi pozrel do oči a potom ich prekúlil s úsmevom.

Zobudila som sa trochu skôr, keď vychádzalo slnko. William ešte spal. Chvíľu som sa naňho pozerala a vybavovala včerajší večer. Otvorila som okno a pozerala na krásny východ slnka. Toto ráno bolo obzvlášť pekné. Všetky stromy s domami sa rozsvieťovali, chladný ranný vánok sa predieral okolo mňa do izby. Vtáci spievali na stromoch obopýnajúce hradby. William sa zobudil. Prišiel ku mne a objal ma zozadu. Jednu ruku mi položil na brucho, druhú na hruď. Hlavu som si oprela o jeho rameno. "Východ slnka je dnes obzvlášť pekný." Podotkol William. Usmiala som sa. "Áno, to je."