Dear William... Kniha 1

'Máj MDCLXXXIX'

Mama ma schmatla na chodbe po ceste za Marikou. Vraj mi chce ukázať moje svadobné šaty. Zaviedla ma do komnaty plnej krásnych šiat. Ešte ma zaviedla do ďalšiej izby, kde mala jej najobľúbenejšie šaty. Oči mi hneď spadli na krásne biele šaty ozdobené perlami a striebornými niťami. Vrstva na korzete mala svetlostrieborné kvety pozlatené trblietavými niťami. "Tieto šaty si mala na svadbe s Otcom?" Spýtala som sa so žiarou v očiach. "Áno, a teraz ich budeš mať ty na svadbu." Povedala s pyšným úsmevom. "Postavu máš rovnakú ako som mala ja v tvojom veku." Začala som sa dokonca tešiť na moju svadbu, keď sa budem môcť obliecť do šiat. No snívanie som rýchlo ukončila, keď som si spomenula, že mám pomôcť Marike vybrať perfektný darček pre jej manžela Jakuba. Išla som s ňou aby som vedela čo kúpiť Williamovi, keď nastane čas. Zamierili sme do obchodu s rôznymi vecami. Boli tam zdobené taniere, sochy, vázy. Kým si Marika niečo objednáva, ja som si prezerala veľmi peknú vázu. Bola biela s modrými kvetmi a papagájmi. Odyšli sme z obchodu asi po desiatich minútach. "Čo si si to tam objednávala u predavača?" "Niečo, čo si vyzdvihneme o hodinu a pól. Dovtedy musíme kúpiť Mame nový kapesník. Vraj svoj stratila." Po hodine a pól sme sa vrátili do obchodu s klenotami. Marika si vyzdvihla malú rúžovo-modrú krabičku. Skoro celú cestu ku kočáru som sa jej pýtala, čo tam je, no neodpovedala mi. Po nástupe do koča mi konečne povedala čo tam je. "V tejto malej krabičke sa nachádza zlatý prsteň s vyrezaným dátumom z vnútornej strany." Nedočkavo som čakala, keď mi povie význam toho prsteňa, a aký dátum tam je. "Dátum vyrývaný z vnútornej časti prsteňa je 'Máj MDCLXXXIX'." Bola som veľmi zmätená. Marika sa na mňa pozrela a usmiala sa. "Čakám dieťa Elli!" Srdce sa mi rozbúchalo a úsmev sa mi zväčšil o desať centimetrov. "Čo? Kedy? Ako dlho? Vie Jakub? Vie mama? Vie Oco?!" Mala som až moc otázok na Mariku. "Pred dvoma týždňami som začala zvracať a mala som nevoľnosti. Zašla som ku hradnej liečiteľke, ktorá započula v mojom bruchu ďaľší tlkot srdiečka." Usmievala som sa o ďaľších 5 centimetrov. "Vieš o tom len ty tak si drž jazyk. Jakubovi idem povedať zajtra keď príde a rodičom až potom." Naznačila som mimikou, že nič nepoviem. Budem teta.