Aby ste zistili, aké je to byť v nebi, musíte si najskôr prejsť peklom...
Príbeh o tom, ako sa cesta za hľadaním životného šťastia môže neočakávane a nenávratne skľukatieť.
Vanesa dlhodobo trpí v nefungujúcom manželstve. Všetky jej snahy o záchranu...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Ahoj drahá, počúvaj, mali by sme pomaly začať plánovať tú Majinu rozlúčku so slobodou, nemyslíš? Svadba je o necelé tri mesiace, dovtedy musíme vymyslieť pestrý a šťavnatý program na celú noc," nabudeným hlasom do mňa pišťala Iva na druhej strane linky. Naša oslnivá ryšavka večne túžiaca po láske ako z romantického filmu, sa nečakane vydáva po krátkej známosti. So španielom Pablom sa spoznala na jednej latino párty. Ťahali to spolu iba tri mesiace, keď zistila, že s ním ostala tehotná. Vzhľadom na fakt, že sympatický južan pochádza z dosť slušnej rodiny, ktorá si na manželstve zakladá, Maja nedostala na výber a svadba bola jej jediným východiskom. Pablo je však, zdá sa, jej osudovou láskou a vstúpiť do manželského zväzku s niekým, koho pozná sotva trištvrte roka, jej preto nerobí žiadny problém. Ach, kiežby jej to s ním vydržalo až na veky vekov, nie ako mne s Jurom. Navyše, tí dvaja sú spolu ako párik modelov z titulnej stránky prestížneho módneho magazínu. Chodiaca dokonalosť!
„Máš pravdu, Ivi, mali by sme niečo vymyslieť. Avšak, keďže je tehotná, celkom nám to zužuje okruh možností programu," zamyslela som sa.
„To je síce pravda, no myslím si, že pozrieť sa na nejakú kvalitnú striptíz šou, neuškodí ani tehotnej, no nie?" Počula som nadšenie v jej hlase.
„To je fakt. Skúsim niečo vymyslieť," vyhlásila som spokojne. Moje nadšenie z toho, že Maja plánovanie svojej rozlúčky so slobodou vložila plne do našich rúk – rúk jej najlepších, no pritom najšibnutejších kamošiek, mi dodávalo vo vymýšľaní programu pre jej poslednú dievčenskú noc, poriadnu dávku entuziazmu. Na tú noc rozhodne nezabudneš, moja pekná!
*
Nervózne som ukladala rozhádzané džínsy späť do regálov a pravidelne hypnotizovala hodiny nad pokladňou dúfajúc, že čoskoro odbije deväť a budem môcť ísť konečne domov. Dnes to tu bolo vážne o držku. Kveta ani po nekonečnom vysvetľovaní nechápe ako spraviť uzávierku, neposedný flegmatický krpec Marek si obednú prestávku predĺžil o dve hodiny a o drzých zákazníkov s nevrlým správaním dnes tiež nebola núdza. Najradšej by som si ihneď hodila panáka, aby som upokojila svoje rozbúrené hormóny.
„Počuj, Vanes... Podľa mňa by sme Kvetu mali prepustiť. Neviem, čo ty, no ja si myslím, že tá osoba je jednoducho stratený prípad. Nie som si istý, či sa všetky veci jednoducho nechce naučiť alebo je tak blbá, že tomu vážne nikdy nebude rozumieť... Ja neviem. Čo ty na to?" Vyjavil sa zrazu spoza regálu Viktor a prihovoril sa mi tichým hlasom, aby ho nepočul nikto, kto by ho počuť nemal.
„Bože, ani nevieš aká som rada, že si to sám navrhol! S Kvetou je to naozaj trápenie a ja už strácam trpezlivosť!" Odpovedala som mu s hlasným povzdychom, ktorý bol znakom odbremenenia sa od jednej obrovskej starosti, ktorá ma ťažila už dávno. Kvetu som ako osobu mala celkom rada, no zamestnankyňa to bola skutočne zlá. Občas som si pri nej pripadala ako Einstein pri Kim Kardashian. Vážne – tá osoba mala nie že o koliesko, ale o celú sústavu súčiastok menej.
