Aby ste zistili, aké je to byť v nebi, musíte si najskôr prejsť peklom...
Príbeh o tom, ako sa cesta za hľadaním životného šťastia môže neočakávane a nenávratne skľukatieť.
Vanesa dlhodobo trpí v nefungujúcom manželstve. Všetky jej snahy o záchranu...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Striedavo som civela na telku a Juraja za počítačom. Vidí ten chlap vôbec, že tu sedím? Blbá otázka! Isteže nie! Včera večer v posteli úspešne odignoroval moje nové prádlo, ktoré som si kupovala hlavne kvôli nemu s nádejou, že keď ma v ňom uvidí, jednoducho neodolá. Nestalo sa. A ja som sa opäť iba skryla pod paplón sklamaná, odstrčená, s očami zmenenými na slzavé údolie. Je vôbec možné, aby jeden zdravý chlap absolútne nemal chuť milovať sa? Nespali sme spolu tri mesiace! Tri! Ach, dala by som všetko za láskyplné hrejivé objatie od niekoho, komu na mne skutočne záleží. Aj ja som len človek! Potrebujem sa cítiť milovaná!
„Juraj? Nešli by sme dnes niekam do mesta?" Prihovorila som sa mu s malou dušičkou.
„Som unavený," odvrkol mi, nespúšťajúc zrak z monitora.
„Prečo potom nejdeš spať a hráš sa?" Narýchlo som zaklipkala mihalnicami, aby som zabránila slzám opustiť priestor mojich zúfalých očí.
„O chvíľu pôjdem," odpovedal stroho a stále nebol ochotný venovať mi ani pol sekundový pohľad. V tej chvíli som mala sto chutí tresknúť päsťou do mohutného konferenčného stolíka z lešteného orechového dreva, no pred tupým úderom ma včas zachránilo zvonenie môjho smartfónu.
„Prosím?" Zdvihla som naštvaným hlasom, pričom som si ani neuvedomila, že neviem, koho hlas začujem na druhej strane linky. V tom amoku som totiž úplne odignorovala meno svietiace na displeji pri prichádzajúcom hovore.
„Vanes? Stalo sa niečo?" Spoznala som hlas jednej z mojich najlepších kamarátok, parťáčky do dažďa, mojej bláznivej Ivy.
„Ach, kašli na to," povzdychla som si. Stále som sa ešte nachádzala v obývačke, asi meter a pol od môjho ignorantského manžela, takže som sa neodvážila vyrukovať na ňu s faktom, že sa na mňa opäť raz vykašľal. Aj keď, možno by bolo najlepšie, keby počul, čo si o celej situácii myslím. Možno by to v ňom niečo pohlo... A možno by ani napriek tomu neodvrátil hlavu od monitora.
„Neviem, čo sa stalo, drahá, každopádne, mám pre teba riešenie. Nahoď sa, ideme do klubu. Mariana konečne spravila vodičák, takže by sme to mali patrične zapiť. Toto neodmietneš! Že nie?" Vyprskla na mňa kontrolnú otázku, pričom si musela byť viac než istá, že pôjdem. Poznáme sa dvadsať rokov - presne vie, ako v rôznych situáciách reagujem. Doslova. Má ma preskúmanú. Svoju najlepšiu kamošku pozná ako vlastné ponožky. Samozrejme, nemýli sa. Dnes do klubu pôjdem veľmi ochotne a Marianin vodičák veru nebude jediná vec, čo zapijem. Alkoholom plánujem spláchnuť preč aj môj žiaľ a nekonečné sklamanie z osoby, s ktorou už dlhodobo žijem pod jednou strechou a titulujem ju svojím manželom. Teda aspoň zatiaľ...
„Kedy a kde?" Zahlásila som víťazoslávne so šibalským výrazom v tvári, pričom som nasrdene hľadela na pána Nudného, čo mu bolo, ako inak, úplne ukradnuté.
„O hodinu ti zvoním pri dverách. Teším! Pá!" Radostne spískla a ukončila hovor. Bez slova som si to namierila do kúpeľne a o pol hodiny už moju tvár zdobila značná vrstva „fasády", v ktorej som však, úplne sebakriticky, vyzerala a cítila sa ako hviezda. Dokonalý mejkap som podčiarkla výrazným červeným rúžom a radostne poskakujúc dotancovala do spálne. Zo širokej šatníkovej skrine som naveľa vybrala kúsky, v ktorých by som sa mohla cítiť pohodlne, no zároveň sexi a zbystriac pozornosť pri zvonení zvončeka, narýchlo nastokla nohy do sandálov na platformách. Hodina je pre mňa žalostne krátka doba na to, aby som zo seba urobila človeka. Z vešiaku na chodbe som schmatla koženkovú bundu a do malej crossbody kabelky vhodila mobil, kľúče, vreckovky, rúž, kreditku a miniatúru môjho obľúbeného parfému. Poznačená dávkou nadšenia som otvorila vchodové dvere nášho veľkého bytu, pred ktorými už natešene prestupovala z nohy na nohu moja, rovnako hviezdne vyzerajúca, blondska. Ako sa hovorí - Every brunette girl needs a blond best friend. O nás to platilo viac než stopercentne. Boli sme ako čokoláda a vanilka - osobitne sú fajn, no spolu dokážu vytvoriť neodolateľnú kombináciu, ktorá opantá vaše zmysly. Iva bola už niekoľko dlhých rokov mojou spriaznenou dušou. Rovnako bláznivá, občas až neprimerane úprimná, no čo bolo pre mňa prvoradé - hlavne skvelá parťáčka.
„Idem do mesta. Prídem neskoro. Čau!" Zakričala som, nazerajúc cez zárubňu do obývačky, no pán Nudný sa nezmohol ani na prosté ahoj a iba mi neochotne zamával, neustále civiac na monitor. Pch, vraj manžel, ironickým hlasom podotklo moje vnútorné ja.
„Zlatko, už sme samy. Pokojne sa vyrozprávaj. Vidím, že ťa niečo trápi," súcitne ma pohladila po dlhých tmavých vlasoch Iva, sediac tesne vedľa mňa na sedadle v električke. Pred sebou sme mali ešte dlhú cestu do centra mesta, tak som sa teda rozhodla jej svoje trápenie trochu priblížiť.
„Juraj. Kašle na mňa. Absolútne ho nezaujímam. Vieš, trápi ma to. Kedysi sme mali krásny vzťah a naše manželstvo bolo spočiatku ukážkové. Nerozumiem kde nastal ten zlom. Dávam to za vinu sebe, že sa už na mňa ani len nepozrie," zosmutnela som a sklonila zrak do špinavej podlahy verejného dopravného prostriedku.
„Sebe? Prečo? Určite za to nemôžeš ty, prosím ťa!"
„Nie som už asi taká atraktívna, ako keď sme spolu chodili. Podľa mňa som sa mu zhnusila alebo čo. Fungujeme vedľa seba iba ako spolubývajúci. A nech sa snažím akokoľvek, nič sa na tom nemení."
„Drahá moja, to ma mrzí. Myslela som, že ho to už prešlo," opäť ma pohladila, tentokrát po mojich dlhých tmavých vlasoch. Do očí sa mi natisli slzy. Zhlboka som si povzdychla, dlaňou zamávala pred tvárou, aby som zahnala vlhko v mojich slzných kanálikoch a pokračovala ďalej v rozprávaní o smutnej realite našich posledných mesiacov.
„Je to naozaj zlé. Keby sme spolu neboli tak dlho, asi by som neváhala a ihneď sa rozviedla. Necítim z jeho strany žiadnu náklonnosť, ba dokonca žiadny záujem. Napríklad teraz - išla som von a jeho absolútne nezaujímalo s kým, kam a prečo. Povedz mi, Ivi, je takýto level nezáujmu ešte vôbec normálny?"
„Podľa mňa rozhodne nie. Správa sa ako idiot," zaťala päste a tvárila sa nasrdene.
„Snažím sa vyzerať vždy skvelo, starám sa o seba, vyváram mu, upratujem, prihováram sa... a nikdy to nie je dosť," aj napriek všetkej mojej snahe mi z ľavého oka vypadla prvá slza. Ihneď som z kabelky vytiahla vreckovku a zľahka si ňou pretrela vnútorné kútiky oboch očí.
„Zlatko, hlavne to nedávaj za vinu sebe, jasné? Keď sa ty snažíš a on na teba aj napriek všetkému úplne kašle, nebude chyba v tebe, ale v ňom. Si krásna, stále mladá, šikovná žena a on si absolútne neváži, čo doma má. Možno kým sa raz spamätá, už bude neskoro. A neplač - rozmažeš si ten krásny mejkap," pousmiala sa, čo konečne zdvihlo zosmutnené kútiky úst aj mne. Na toto „ten hore" vymyslel najlepšie kamošky.
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
Ahojte, prvá časť je za nami 😉. Ako sa vám zatiaľ páči Vanesa a jej najlepšia kamarátka Iva? 😊
Máte nejaké "tušáky", ako asi dopadne noc v klube? 😉
Verím, že sa tešíte na ďalšiu časť ☺️.
P.S. - opäť klasická otázka - chcete jednu časť týždenne alebo by ste pristali aj na dve? 😉
