Aby ste zistili, aké je to byť v nebi, musíte si najskôr prejsť peklom...
Príbeh o tom, ako sa cesta za hľadaním životného šťastia môže neočakávane a nenávratne skľukatieť.
Vanesa dlhodobo trpí v nefungujúcom manželstve. Všetky jej snahy o záchranu...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Po hodinovej okružnej jazde mestom, počas ktorej sme aspoň mali možnosť poriadne sa porozprávať, naše luxusné vozidlo zastavilo pred barom v historickom centre mesta. Rezervovali sme si ten najväčší box a vďaka Ivinej známosti sa nám podarilo dokonca vybaviť dvoch súkromných barmanov, ktorý sa po celý čas venovali iba nám.
Vychýrený podnik bol obľúbený nielen u domácich. Každý víkend sa zapĺňal množstvom nadšených turistov a ak ste si v ňom chceli aj pohodlne sadnúť, miesta bolo potrebné zarezervovať aspoň týždeň vopred. Moderný futuristický dizajn celého priestoru pôsobil skutočne jedinečne. Tlmené osvetlenie mu dodávalo príjemnú atmosféru a presklené steny, cez ktoré bolo vidieť priamo na jednu z najkrajších ulíc tejto mestskej časti, dotvárali jedinečnosť, pre ktorú bol podnik tak obľúbeným. Milovala som to miesto.
Ochutnali sme tie najlepšie hamburgery v meste, vypili niekoľko pestrofarebných drinkov a nechali sa uniesť uhováraním našich chlapov (tohto bodu som sa ja radšej zdržala a ostala s príležitostným rehotom počúvať úsmevné príhody ostatných dievčat).
Naša tehotná nevesta celý čas popíjala len nealkoholické nápoje, no vďakabohu, program sa zdal byť dostatočne pestrý na to, aby skĺzal do nezáživnosti.
Slávnostnou bodkou za programom v podniku mala byť torta, ktorú sme dali s babami na počesť Majinej poslednej párty za slobodna spraviť. Maja o nej, samozrejme, nič netušila. Veľká torta v tvare otvorenej knihy s nevinne pôsobiacimi obrázkami mužského pohlavného údu pomedzi text, mala mať čokoládovo banánovú plnku a malý ohňostroj uprostred. Pre našu vášnivú čitateľku sa tak snáď opäť naskytne dôvod, aby sa nenútene rozplakala.
S Ivou sme odbehli k baru a dohodli sa s čašníkmi, nech o pár minút tortu prinesú.
„Zlato, ja si ešte odbehnem na fajčiarsku. Pôjdeš so mnou?" Obrátila sa na mňa s prosbou na perách Ivi.
„Jasné, idem," odsúhlasila som jej návrh a prechádzajúc okolo nášho boxu som schmatla zo sedačky svoju kabelku. V posledných týždňoch som sa snažila svoj najhorší zlozvyk obmedziť, no s nástupom do novej práce sa mi aj napriek zdravému životnému štýlu plnému cvičenia a konzumácie primerane kalorických jedál, nedarilo udržať fajčenie na uzde. Veľkú zásluhu mal na tom práve Viktor, s ktorým som si už zvykla pravidelne počas pracovnej doby odskakovať na „malé fajčiarske".
„Čo nového v práci, zlato? Posledné dni sa nestíhame toľko rozprávať a celkom ma to mrzí," otočila Iva hlavu smerom ku mne, vyfukujúc cigaretový dym z úst. Ruch na ulici pred barom s pribúdajúcimi hodinami postupne uberal na obrátkach. Rodičia s deťmi dávno zakotvili doma, domáci v baroch a turisti v hoteloch. Iba sem-tam popred nás prešiel nejaký človek či zamilovaný párik. Pokoj v tejto krásnej historickej časti mesta som si náramne užívala. Za zatvorenými dverami baru za našimi chrbtami totiž prevládala hlučná vrava a hlasité tóny moderných popových piesní.
