Aby ste zistili, aké je to byť v nebi, musíte si najskôr prejsť peklom...
Príbeh o tom, ako sa cesta za hľadaním životného šťastia môže neočakávane a nenávratne skľukatieť.
Vanesa dlhodobo trpí v nefungujúcom manželstve. Všetky jej snahy o záchranu...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Únava ma zmohla natoľko, že som sa prebudila za tmy neskorého zimného popoludnia. Spánok, teplý čaj a smiech v spoločnosti najbližšej kamarátky vyriešili fyzické i psychické nevľúdno donedávna vládnuce celej mojej osobnosti. K šťastiu mi už chýbalo len jediné – nákupy. Iva nebola proti a ako správna nákupná maniačka ihneď pristala na môj nápad a pod svetlom pouličných lámp sme sa vybrali do najbližšieho nákupného centra.
Brázdiac obchody s oblečením, topánkami a kozmetikou, obe sme prišli na úplne iné myšlienky. Obe sme si kúpili nové kabelky a niekoľko tričiek a svetrov vo výpredajoch. Pre mňa ako maniačku na vonné sviečky však bol poslednou povinnou zastávkou ešte voňavý obchod so značkovými sviečkami. Iva si zas potrebovala odskočiť kúpiť pár základných vecí v potravinách, preto sme sa na krátky čas rozdelili.
Stála som pred regálom s množstvom sviečok v krásnych sklenených nádobách a v mysli si vybavovala rozsiahlu sviečkovú zbierku, pre ktorú som mala v obývačke vyhradenú špeciálnu vitrínu. Ktoré som to ešte chcela? Vanilka, bavlna, pomaranč a?
„Vanesa?" Zo zamyslenia ma vytrhol povedomý mužský hlas. Zvrtla som sa na päte a zbadajúc pred sebou Dávida, myslela som, že sa od šťastia rozplačem. Stál predo mnou v plnej svojej kráse, s povestným širokánskym úsmevom a štýlovo vystrihanými vlasmi a díval sa na mňa tými dokonalo modrozelenými očami. Okrem toho, že mal viac zarastené svoje obvyklé strnisko, sa môj obľúbený človek vôbec nezmenil.
„Dávid!" Hodila som sa mu okolo krku.
„Bože môj, ako dlho sme sa nevideli?" Šibalsky mi postrapatil vlasy a vymanil sa spod môjho silného objatia.
„Snáď aj pol roka! Neuveriteľné!" Vyslovila som nesmelo pokrútiac hlavou. Naposledy som ho videla v noc Majinej rozlúčky so slobodou, kedy nakoniec namiesto mňa vytiahol von nejakú inú babu. Jeho vtedajšia priateľka to ale nebola, preto moja skormútená myseľ ihneď nadobudla pocit, že si za mňa našiel náhradu a už viac nepotreboval svoju najlepšiu kamošku. Dlho som mu to nedokázala odpustiť, no dnes, po niekoľkých mesiacoch, pri pohľade na neho cítim, že už viac netúžim po odlúčení. Dosť bolo toho detinského hnevu!
„Chýbala si mi," nazrel na mňa psími očami a nežne ma pohladil po strapatých vlasoch. Do nosa mi udrela vôňa jeho dokonalého parfému. Vždy som ho milovala. Zrazu sa mi v mysli vyjavili obrazy z našich spoločne strávených chvíľ. Všetky úprimné rozhovory, kamarátske prechádzky, návštevy kín a diskoték, ale aj milostné hrátky. Toľko som naňho posledné mesiace myslela, až som si ho tým privolala. Bože, Dávid, konečne si pri mne!
„Aj ty mne. Mrzí ma to odlúčenie. Ale raz sa to už stalo, spomínaš si? Asi máme jednoducho občas životné etapy, kedy si od seba potrebujeme oddýchnuť," nahlas som sa zamyslela, no svoj krátky monológ som zakončila tlmeným smiechom.
„Ja už od teba nechcem oddychovať, ty koza!" Pevne ma obopol obomi rukami a zdvihol snáď dvadsať centimetrov do výšky. Kopala som nohami a nahlas sa rehotala. Predavačka malého sviečkového obchodíku nás upomenula hlasným Hm hm, a tak ma radšej položil späť na zem a s doznievajúcim smiechom sme sa zahanbene pobrali von z predajne a usadili v blízkej kaviarni.
