Asi každý fantasy, horor alebo sci-fi príbeh vyžaduje istú úroveň worldbuildingu, preto je to niečo, čomu sa väčšina autorov píšucich v týchto žánroch nevyhne. Pre niekoho je tvorenie sveta mimoriadne zaujímavá záležitosť, pre iného zasa skôr niečo nutné, ale aj najväčší nadšenec do worldbuildingu sa môže kde-tam pomýliť. Sám mám skúsenosti s worldbuildingom a momentálne sa worldbuildingu aktívne venujem, keďže som sa rozhodol znova mučiť Wattpad komunitu mojou tvorbou.
Chcem však predtým dať do povedomia, že tieto problémy nie sú doslova problémami a je len na vás, ako si chcete vytvoriť váš vlastný fiktívny svet. Avšak osobne zastávam názoru, že niektorým veciam je lepšie sa vyhnúť, zminimalizovať ich alebo ich urobiť úplne inak, toto je však len môj názor a je úplne v poriadku, ak so mnou v týchto veciach nesúhlasíte, nechcem si tu vytvoriť "monopol" na worldbuilding.
1. KULTÚRY, ACH, TIE KULTÚRY...
Kultúra je veľmi komplexná téma a osobne si myslím, že je to asi jeden z najťažších aspektov worldbuildingu, s ktorým sa musí spisovateľ popasovať (ak je to nutnosť, nie každý potrebuje vymýšľať fiktívne kultúry). Toto zvykne byť problém hlavne pri tvorení kultúr, ktoré majú evokovať inú kultúru, ako na ktorú je autor zvyknutý. To znamená, že môže mať túžbu zachytiť dôveryhodne napr. irokézsky kmeň pre svoj paranormálny príbeh, ale namiesto toho vykreslí kultúru veľmi jednoducho a s istými nedorozumeniami, v horšom prípade veľmi stereotypne a urážlivo.
Dobrým príkladom tohto je tróp "cigánskej veštice", kedy je v diele jedna alebo málo rómskych postáv a akurát sú z nejakého dôvodu od prírody obdarení mágiou, avšak vždy ju využívajú len na veštenie a "Hollywood voodoo" rituály. Ešte ďalším ukážkovým príkladom je tzv. "noble savage" (dá sa preložiť ako urodzený, vznešený divoch), ktorý charakterizuje domorodých Američanov ako morálne lepších od tých hnusných dekadentných Európanov. Podobné trópy existovali už od starovekého Ríma, kedy rímsky historik Tacitus ospevoval germánske a kaledónske kmene a porovnával ich s morálne skazeným Rímom.
"Cigánska veštica" od Bartolomea Manfrediho
Pri celkom fiktívnych kultúrach nastávajú už trocha iné problémy, ale ani tieto kultúry nedokážu uniknúť od kultúrnych stereotypov, ktoré autor (ne)vedome prenáša na ne kvôli tomu, že sa ich snaží modelovať na základe už existujúcich kultúr, ktoré vníma stereotypne. Preto je mimoriadne dôležité, ak sa chcete inšpirovať pomerne dosť istou kultúrou, aby ste mali ako autor šajnu, čím sa vôbec chcete inšpirovať. To je, ako keď sa autor pokúša do detailu rozobrať nejaký tróp, ale nepreskúma ho predtým do hĺbky.
Na tieto problémy pomáha hlavne urobiť si čo najdôkladnejší vlastný výskum a zvlášť zo zdrojov, ktoré pochádzajú priamo od členov istej kultúry. To znamená, že radšej ako autor navštívim stránky, prečítam články a napozerám videá od niekoho, kto sa v hľadanej kultúre vyzná a nie od niekoho, kto je len "pozorovateľ" a nemá náhľad do istých špecifík, ktoré sú s týmto späté. Veľkým problémom však môže byť nedostatok zdrojov, na čo som narazil aj ja pri worldbuildingu.
STAI LEGGENDO
Postrehy z Dračej kaviarne
SaggisticaVitajte v Dračej kaviarni! Pohodlne sa usaďte, uvoľnite a vyberte si z nášho rozmanitého menu...Teda, takto by to bolo v reálnej kaviarni. Kapučíno, frapučíno a neviem-aké-číno tu síce nenájdete, ale môžete si pochutnať na rôznych článkoch zameranýc...