Hrozba z temnoty

II.

Na chrbte som pocítil nepríjemné mrazenie a neviditeľná ruka mi zovrela hrdlo. Moje zmysly na mňa kričali všemožnými spôsobmi a formami, no všetky znamenali tú istú vec.

Pozrel som sa na oziabnuté ručičky hodiniek vo jemnom svetle fakieľ, no povedomý strach v momente zovrel stisk, postavil mi vlasy a ja som započul to slabé, skoro nepočuteľné rapčanie. Ako sme si prerážali cestu hmlou vetiev, divoké rapčanie prešlo do silného zvieracieho vrčania, takmer až mechanickej povahy. Oblial ma studený pot, na krku pálil mráz až do mäsa. Pocit oboch javov naraz bol podivným spôsobom vzrušujúci a nepríjemný zároveň.

Od toho momentu sa moje stopy od seba odďaľovali každým krokom, avšak predtým, než som mohol vyraziť týmto závratným tempom, oceľové vzlyky ma znova s hrôzou opäť prikovali k zemi. Bál som sa, že im podľahnem. Mechanické kvílenie naplnilo moje uši podivným škripotom "Rkrrrrrrrr - Rkrrrrrrr", a potom, na moje zdesenie, prestalo.

Vtedy ma hrubý hlas niektorého z mojich spoločníkov prebral k vedomiu, iba aby som sa prichytil pri tom ako stojím v strede cesty, nehybne, kŕčovito zvierajúc prsty na rukách. Po pár ostrých slovách som sa dozvedel, že Chrám už nie je ďaleko. Moje naliehanie na divoké vrčanie mi prinieslo pár posmešných úškrnov. A po následných otázkach, zároveň spochybňujúcich ich inteligenciu a úsudok, o nedávnom zavíjaní sa mi dostalo len ďalších otáznych pohľadov. Taktiež, na moje verbálne útoky na ich osoby nereagovali a ich tupé pohľady iba potvrdzovali moje prvotné tvrdenia, že ich prítomnosť na tejto ceste je čisto preventívna. Ich nevšímavosť mi však dodala nádej, i keď ma nútila spochybňovať moje mentálne zdravie zas a znova.

Po ďalšom, no podrobnejšom pohľade na ich odev, mi došla jedna zjavná vec. Kým teplota klesla k mrazivým štyridsiatim stupňom, ich koža, bledá a popraskaná ako pokožka nebožtíka, svietila v tme. Napriek tomu nejavili žiadne známky nepohodlia či podchladenia. Podivnosť zovňajšku mojich spoločníkov a nepochybne aj celej populácie Starého mesta ma znechutila. Potom kužeľ svetla odhalil končeky ich kostnatých prstov. Intenzita, akou cievky pulzovali do úderov srdca, iba zvýšila moje podozrenie. Jemné, zato časté údery boli takmer neodhaliteľné voľným okom človeka. No bez ďalších podozrivých javov, ktoré by tma skrývala, obrátil som hlavu a pokračoval v ceste k usadlosti.

Pre zmenu mali pravdu a o chvíľu na to, cez masu zelene presvitla jemná žiara. Môj skepticizmus voči úsudku bezduchého zberača bol viac než oprávnený, no po troch zákrutách, raz vľavo a dvakrát vpravo, moje obavy opadli, kým omamné teplo tancovalo na mojich tvárach. Poskakujúce svetlo odháňalo tmu zo začínajúceho chodníka pred nami a drevenú bránu zasadenú v kamennom plote tiahnucom sa nekonečne do oboch strán.

Moji spoločníci zastali a ja som urobil to isté. Kým vtáky držali stráž v korunách stromov nikto neprehovoril. Len svrčky pokračovali v predstavení. Znova som v napätí pozrel na ručičky hodiniek, vyziabnuté ručičky bezvládne viseli z ciferníka. S potrebou presunúť stretnutie na inokedy, prišli aj obavy, ktorých sila mi zviazala končatiny k telu nechávajúc ma len zvedavými očami hľadať konce nekonečnej steny. Podľa máp a fotiek zo vzduchu ohraničovala tábor.

Miestni mu dali meno Chrám a mužovi, ktorý tento tábor riadil, sa tento názov zapáčil. Až tak, že menovanie sa Cisárom bolo len prvým krokom k predstieranej sláve. Protirečenie jeho titulov nikto nevytkol, či už kvôli nebezpečiu alebo apatii ľudu.

Očami, ktoré ako jeden z mála orgánov neboli ochromené tajomnými silami, som hľadal známky života v škárach a dierkach drevenej konštrukcie. V momente, kedy som už prestával veriť, brána zaškrípala. Vo vytržení, som vykročil vpred a prekročil masívnu kamennú konštrukciu. Brána zapadla na svoje miesto odhalila komplexnú konštrukciu na jej chrbte.

Ozubené kolesá, páčky a klapky, všetko rôznych veľkostí, tvarov a veku. Viditeľná vrstva hrdze pokrývala väčšiu časť komplexného mechanizmu, iné zas vyleštené do zlatista ma oslepili, no mojim spoločníkom nespôsobili zjavné nepohodlie. Po prechádzke temným lesom to bola však príjemná zmena.