Hrozba z temnoty

V.

Čo finančná krivka naznačovala a čo starec, ktorého meno na jeho želanie nebudem spomínať, nezabudol zmieniť, bol úpadok po predákovej záhadnej smrti. Jeho telo našli zoschnuté, popolavo bledé na brehu delty rieky trhajúcu krajinu napoly niekoľko míľ ďaleko od rafinérie. Keby nebolo detí hrajúcich sa v poli, časté dažde, ktorými je oblasť známa, by jeho stopy v blate zakryli a jeho telo by nikdy nájdené nebolo. Neprirodzená poloha jeho výskytu vyvolávala najmenšie obavy, vystrelená zbraň, kŕčovito zvieraná v ruke s prstom na spúšti, zhrozený pohľad na tvári a guľka v jeho čele vyvolávala ešte väčšie nezrovnalosti. Zbraň bola okamžite poznaná jeho manželkou ako jeho vlastná a kvôli neprítomnosti ďalších dôkazov bol prípad vyhlásený za samovraždu napriek nespočetným námietkam zo strany rodiny. Pokiaľ ide o miesto výskytu v čase smrti, iba vychodená cesta, po ktorej bežal, čo bolo zjavné podľa hĺbky a vzdialenosti jednotlivých stôp, nám mohla prezradiť tajomstvo jeho smrti, no ona iba stála bez slova nechávajúc vyšetrovateľov v koncoch. Rozmazaná povaha odtlačkov naznačovala, že pred niečím bežal, no neprítomnosť, akýchkoľvek ďalších stôp nepodporila tieto úvahy. Počas upratovania osobných vecí v kancelárii, podivné knihy boli nájdené v zamknutých zásuvkách, obsahujúce kúzla a prekliatia, väčšina sa však zameriavala na ich odstránenie, no žiadna z nich nebola spojená s prípadom. Množstvo teórii, niektoré viac absurdnejšie než iné, preleteli mysľami vyšetrovateľov nie raz, no ich bizarný charakter im bránil v ich šírení.

Tam zápisy v knihe a tiež predákov život končili, čím som bol odsúdený iba na mužove rozprávanie nepodložené hmatateľnými dôkazmi. Vynorilo sa množstvo otázok, no ani on na ne nevedel pravdivo odpovedať. Kto ho prinútil sa zabiť? Pred čím utekal? Prečo tak ďaleko od mesta? Čo ho dohnalo do prostriedku ničoho a prinútilo stlačiť spúšť? Čo videl? Čo bolo tak hrôzostrašné pričom aj smrť sa javí ako príjemný výsledok?

Sám starec priznal nezvyčajné až poľutovaniahodné správanie svojho nadriadeného pred jeho smrťou, no ani teraz mu neprikladal najmenšiu váhu. Jeho výkriky ma znepokojili. Hlasité šialené zvuky vychádzali z kancelárie na poschodí, akoby súčasťou neznámeho sporu, odozvy sa mu nikdy nedostalo. Naznačovali prítomnosť ďalšieho účastníka, no tá zostávala v tom čase nepovšimnutá. Po predákovej nezvyčajnej smrti fámy opriadli jej okolnosti a šírili strach naprieč regiónom. Kliatby, upíri a otrava z výparov boli jedným z množstva vysvetlení, ktoré vznikli v mysliach vystrašených pozostalých. Vplyv rafinérii naprieč krajom bol každým mesiacom menší a bez vodcu na ich čele polovica z nich zanechala svojej služby ešte ten týždeň. Druhá polovica ich nasledovala počas ďalších mesiacov až pokým aj hlavná jednotka v Barkley neukončila svoju púť.

V tom čase už ale zvesti o neznámych silách pretkali mysle miestnych nitkami rozkladu, čo sa prejavilo aj na ich zovňajšku. Ich pokožka popolavo biela, ich oči iba prázdne kruhy. Investori, ktorí stihli vybrať svoje vklady, zmizli z kraja ako potkany. Tí, ktorí také šťastie nemali, polapila neviditeľná ruka a prinútila ich zostať. Následky, čo i len krátkeho zdržania, sa na obetiach podpísali hlbokými depresiami a kožnými anomáliami. Starec bol jedným z prvých, ktorý Barkley po rozpade opustili, a ani on neodišiel bez úhony a niekoľko týždňov strávil spútaný k vlastnej posteli. Moje oči priťahovala hlboká akoby strelná rana zdobiaca mužov spánok, no po drobnej úvahe som svojho záujmu zanechal.

Ako som teraz prechádzal úzkymi uličkami Starého mesta, všímal som si drobných znamení minulosti, ktoré by bez starcovho výkladu zostali nepovšimnuté. Obloky domov v rôznych štádiách zchátranosti len jemne odhaľovali svoju zašlú slávu minulého veku a pribité dosky cez ebenové rámy poukazovali na pravdivosť starcovho rozprávania. Technológia, čo tejto oblasti kedysi bez pochýb dominovala, tu stále prebývala a nabité zbrane hliadok tomu boli dôkazom. Ich použitie však obmedzovala zaostalosť jej obyvateľov.