Hrozba z temnoty

VI.

Nezameniteľný zápach oleja ani po rokoch neopustil okolie opustenej továrne. Podľa hodiniek netrvalo dlho, kým sme unikli z neviditeľných hrôz minulosti temných uličiek a privítala nás otvorená plocha, na ktorej konci sa opustené veže zchátranej a obávanej rafinérie týčili nad nami v labilnom náklone. Tiene na nás pokladali svoje ruky a napriek tomu, že som nepociťoval ich neviditeľný stisk, očakával som ho každú sekundu. K rafinérii viedol polo-strmý výstup. Žiadne záznamy však nepoukazovali na prítomnosť akéhokoľvek kopca, čo ma nechalo prekvapeného a nepripraveného. Po jeho zdolaní sa mi odhalil panoramatický pohľad na kraj pod nami. Krivé chrbty striech domov, pred ktorými sme práve prešli, sa ťahali až po choré polia lemujúce obzor chorobným oparom smrti. Kostry miestnych budov z orlieho pohľadu niesli ešte očividnejšie znaky rozkladu ako tmavé úzke uličky dávali najavo.

Ako očarovaný som hľadel na kraj predo mnou akoby s blahosklonnou mienkou som ju ľutoval ako ma zároveň desila aj znechucovala. Striaslo ma pri pomyslení na dobu jeho najväčšieho rozkvetu a premenu, ktorou si od nej prešiel až na nepoznanie. Mastný pach smrti stále vládol v týchto končinách pevnou rukou a pokryl všetko morbídnym oparom, cez ktorý i ten najveselejší prvok vyzeral zúfalo a zabudnuto.

Hneď ako sme dorazili ku vrátam rafinérie, môj sprievodca odmeraným hlasom prikázal, skoro v úplnej tichosti, nech sa pridám k mužovi pri neďalekom ohnisku. Bez námietok som teda zamieril k neznámemu samotárovi a zaplnil miesto oproti nemu. Lenivé jazyky plameňov ani nedosiahli dostatočne vysoko, aby ma hrýzli do očí, za čo som bol vďačný, napriek tomu ma ich neprirodzený stav znepokojoval do morku kostí, avšak bez konkrétneho dôvodu, na ktorý dokážem ukázať prstom. Moju prítomnosť odobril až po chvíli nepríjemného ticha a obrátil sa na mňa prepadnutými očami bez života, už tak známym pohľadom, viac než som ochotný priznať. Avšak jeho pokožka neniesla popolavý nádych ako tá ostatných, ktorých som mal tú česť stretnúť. Aj jeho lícne kosti boli značne viditeľnejšie, akoby ešte len mal byť pohltený neznámymi silami zožierajúce túto krajinu.

Zaujatým pohľadom si ma prezeral od hlavy po päty ako si lovec prehliada svoju korisť pred stiahnutím z kože. Jeho záujem o moju osobu následne opadol a prepadli ho rozpaky a vážne obavy. Vlci a pumy bývali často zahliadnutí v priľahlých oblastiach, lesoch a neďalekých vodných tokoch, no mužove obavy museli prameniť z niečoho oveľa viac hrozivého než bežné zvieratstvo. Ako vyšlo najavo, jeho nepokoj siahal až do prehnaných zvestí až moc neuveriteľných na to, aby ich niekto považoval za pravdivé a mojej podobnosti, s nejakými z nich spojenou a až po značnom presviedčaní, bol pripravený mi ich priblížiť. Des v jeho prázdnych očiach ma predsa len zaujal. A keďže vráta rafinérie stále nehnute stáli, nechal som sa opriasť jeho slovami.