15 | if i could fly

336 23 0
                                    


15 | if i could fly
november

V súkromnom lietadle sedím prvýkrát v živote a nedokážem uveriť, že letíme do Los Angeles. Let bude trvať jedennásť hodín, z toho už štyri hodiny máme úspešne za sebou. Prešli tri týždne odkedy sa ku mne vlúpal ten chlap. Ešte stále neprišli na to kto to bol a mám zlý pocit, že k tomu už nikdy nedôjde. V byte som si nechala vymeniť zámky a okná, ktoré sú nerozbitné a nedokážu sa otvárať zvonku. Harry trval na tom aby som u neho ostala ešte nejaký čas, no nepríde mi to správne. Sme spolu len krátko a aj napriek tomu, že nám to klape stále ma máta predstava, že sa to jedného dňa skončí. Predsa len to je to čo všetci chcú. Očakávajú priznanie, že nám náš vzťah nevyšiel a Harry je znova slobodný. No čo ak je to tentokrát iné? Čo ak je to tentokrát skutočné? Ak by mi niekto pred piatimi rokmi povedal, že budem sedieť s človekom, ktorého zbožňujem v súkromnom lietadle vysmiala by som ho. No teraz to skutočne prežívam a desím sa budúcnosti.

Po pár minútach sa pri nás zjaví letuška v modrastej uniforme vysmiata od ucha k uchu. Musí si to poriadne užívať.

„Prinesiem vám niečo?" spýta sa, možno až prehnane milo a celý čas venuje pozornosť iba Harrymu. Nedalo sa nevšímnuť si dva rozopnuté gombíky na jej úzkej blúzke, preto sa potichu zasmejem a mierne pokrútim hlavou, čo ona samozrejme nespozoruje.

„Nie, ďakujeme. Cesta bude dlhá, radi by sme si trocha pospali." Harry jej venuje široký úsmev, čo spôsobií, že celú jej tvár zaleje rumenec a nedbalo mu ostrými nechtami prejde po ruke. Žartuje však.

Keď odíde, Harry sa krátko pomrví na sedadle a potom skoro nečujne zašepká prepáč.

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Nemôžeš za to, že si atraktívny a ženy po tebe priahnú."

Slabo sa zasmeje, chytí za ruku a prepletie si so mnou prsty. „Iste a jediná žena, ktorá ma zaujíma po mne nepriahne."

„Túžiš po tom aby som po tebe priahla? Vráťme sa v čase späť do mojej osemnástky a budeš spokojný."

„Bolo to až také zlé?"

„Vtedy mi to prišlo choré. No teraz tomu rozumiem. Cítila som sa osamelá a tvoj hlas mi akosi pomáhal. V porovnaní s ostatnými fanynkami si myslím, že to nebolo príliš zlé. Bola som len..ohromená."

Pomaly vstanem a rukou mu jemne prejdem po pleci, dúfajúc, že pochopí čo od neho žiadam. S úsmevom na perách ho sledujem, až kým za sebou nezavriem dvere. Nikdy som nič podobné nezažilo, no niečo vo mne po tom nsekutočne túži. Z malinkého zrkadla na mňa zíza vysmiate dievča. Dievča, ktorému by ani vo sne nenapadlo, že sa raz ocitne niekoľko metrov nad zemou, s chalanom, do ktorého bola ako tínedžerka až po uši buchnutá. Svet sa zbláznil. Čakám minútu, dve a nič sa nedeje. Hádam som to nedala najavo dostatočne? Ako sa vôbec dáva najavo túžba po sexe v lietadle?

Z kabínky vyjdem po piatich minútach. Frustrovaná a rozcitlivená.

Posadím sa naspäť do sedadla a teatrálne si vydýchnem.

„Všetko v poriadku?"

„Jasné, všetko je fajn!" odvetím unavene a odvrátim od neho zrak. Chytií mi bradu medzi palec a ukazovák a pritiahme mi tvár bližšie.

„V kabínke sú akési pohybové senzory. Pilot to po každom lete kontroluje a je na to vraj príliš háklivý."

Spýtavo nadvihnem obočie a on pokračuje. „Neviem čo je na tom pravdy. Vravel mi to Mitch."

„Och, bože." Zašepkám.

Nemôžem tomu uveriť. Aká som hlúpa. Vážne som verila tomu, že budeme mať sex v lietadle?

Dlaňami prekryjem tvár a krútim hlavou. To je ale trápne.

„Zoja." povie nežne a pomaly mi z tváre odťahuje ruky. „Prečo si z toho v rozpakoch?"

„Prestaň si zo mňa uťahovať. Nie je to vtipné."

„Tu senzory nie sú." Povie znova šeptom a perami mi prejde po krku.

V rukách zovriem jeho tričko a pritiahnem si ho k sebe. Ruky mi ovinie l okolo pása a tíska ma k sebe. Nohy som si vložila pod kolená, privrela som oči a nechala sa utápať pod jeho rýchlymi dotykmi. Perami mi prechádzal po krku a po tvári. Tam a späť. Jeho pery chutili ako cukrík, ktorého sa nie a nie nabažiť. Rukami mi začal šmatrať po opasku, no blížiace sa kroky nás ihned prebrali. Hlúpa letuška.

~

Los Angeles. Som tu. Keď sme dorazili pred náš hotel začalo sa hotové peklo. V jednej chvíli som vystúpila vysmiata z auta a v tej druhej som bola odtrhnutá od Harryho. Paparazzi boli všade. Na malú chvíľu som prestala dýchať, no potom ma Harry chytil za ruku a začal mávať do kamier. Zrazu sa pri nás pristavili ľudia a začali si pýtať autogramy.

Vojdeme do hotela kde nás odklopí ďalšia kopa ľudí a ja pomaly strácam hlavu. Ohlásime sa na recepcii a po desiatich minútach sme konečne na izbe. Neprejdú ani dve minúty a Harry je znovu na nohách.

Netrúfnem si odísť z hotela a prechádzať sa po meste sama. Som na to príliš vystresovaná. Takže takto vyzerá jeho každodenný život? Všade kam pride sa za ním hrnú ľudia, obklopujú ho, vešajú ho na sociálne siete a chvália sa jeho prítomnosťou?

Ked sa Harry vráti je niekoľko minút po polnoci.

„Čo sa deje? Dnes nie si vo svojej koži." Opýta sa a z tváre mi odhrnie pár pramienkov vlasov.

„Môžeme sa porozprávať?"

„Všetko v poriadku?"

„Jasné, len - ma neprerušuj." Zhlboka sa nadýchnem a snažím sa prísť na to či ma moje priznanie bude do konca života škrieť alebo či to naopak bude tá najlepšia vec, ktorú kedy urobím.

„Keď som ťa stretla, nikdy by mi nenapadlo, že by sme tu mohli byť spolu. Nikdy som to nespomenula, no pravdou je, že som odišla do Londýna aby som mohla začať odznova. Potrebovala som prísť na to kým vlastne som a čo so mnou bude. A teraz..som šťastná. Som šťastná s tebou. Čo sa snažím povedať je pravdepodobne to, že už niekoľko dní ma v hlave máta hlas, ktorý sa ukáže vždy keď som s tebou a hovorí slová, ktoré sú možno príliš unáhlené. Dôvod prečo ti to hovorím je, že chcem aby si vedel, že k tebe prechovávam city. Ak je to nevhodné stačí povedať, len nechcem dúfať v niečo väčšie ak nie sme na rovnakej vlne." Vydýchnem a privriem oči, pretože neviem či sa na neho dokážem pozrieť. Nie po mojom vyznaní.

„Milujem ťa." je jediné čo povie.

„Prosím?"

„Milujem ťa." hudba pre moje uši, jeho krásny smiech. „Ak by si počkala do zajtrajšieho večera mohol som ti to šepkať do pier počas pitia vína."

„Bude to jednoduché, všakže?" opýtam sa do ticha a užívam si dotyk jeho ruky, ktorá putuje po mojom tele.

„Nebudeme to komplikovať. Neskomplikujem to. Kvôli tebe nie."

-
INSTAGRAM

zojalarkerova
Los Angeles, California

Liked by gracerichmond, gemmastyles and 2 328 otherszojalarkerova 🤍✨🌅View all 500 commentslisa

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Liked by gracerichmond, gemmastyles and 2 328 others
zojalarkerova 🤍✨🌅
View all 500 comments
lisa.clare omg no way!! you said you were going on a vacacion, not to a dreamland!😍🥺😩
denise_claire i am so jealous right now!🙄💘
gracerichmond smiley nellie! i told you all you need to do, to be happy is to find the right person😎

Nevinný sen | [h.s.]Where stories live. Discover now