Nevinný sen | [h.s.]

16 | lights up

16 | lights up
apríl

o 5 mesiacov neskôr

Stretnutie s rodičmi? Kto by bol povedal, že to dopadne dobre? Od nášho výletu v Los Angeles prešlo už niekoľko mesiacov a okrem toho, že som počas štyroch mesiacov vydala dve knihy a Harryho album uzrie svetlo sveta o necelý mesiac sa nezmenilo nič. Harry mi bude robiť spoločnosť na ceste späť domov, pretože má moja rodina pocit, že je na čase aby ho všetci spoznali už aj osobne.

V skutočnosti je to len zámienka aby ma doviekli na oslavu, ktorá sa koná kvôli zasnúbeniu môjho staršieho brata. Jeho snúbenica mi poslala niekoľko minútovú hlasovú správu, prečo by som sa domov mala vrátiť a aké je dôležité ked rodina trávi čas spolu. Jej cieľom bolo dostať Harryho pod rovnakú strechu, pretože odkedy som jej v decembri povedala, že na Vianoce s Harrym domov neprídem, už niekoľkokrát sa pokúsila dostať sa do Londýna a prepadnúť ma v mojom byte. V byte, v ktorom už dva mesiace nebývam.

Po novom roku ma Harry presvedčil, že je čas aby sme spolu bývali. Bolo to pre mňa všetko príliš rýchle, no teraz by som nemenila.

Na Slovensko sme prišli o polnoci a po nejasnej komunikácii medzi Harrym a mojimi rodičmi si išiel radšej uložiť do izby. Je vtipné sledovať ako sa medzi sebou snažia dorozumieť. Kým Harry nepochopil, že sa ho moji rodičia snažili varovať pred tým, čo ho ráno čaká, ja som to pochopila príliš dobre.

„Povedala som ti, že tu tento víkend príde len moja sestra. No práve som zistila, že príde aj brat. Aj so svojou snúbenicou." Vybachla som na neho jedným dychom a zložila sa do mäkkých obliečok.

„Dobre."

„Nie Harry. To nie je dobre. Posnažím sa ti situáciu vysvetliť bez toho aby som vyznela ako mrcha. Ona je diabol. Povedzme, že v roku 2011 objavila chlapčenskú skupinu a stala sa závislou nad jedným špecifickým kučeravým chalanom. Odvtedy o ňom neprestane žvaniť. Neprekvapilo by ma ak by na sebe malo tričko s tvojou tvárou. Je to šialenec."

„Myslím, že to prežijem." Hovorí stále pokojne a na perách ma úškrn. Jasné harry. Uťahuj si zo mňa.

„Fajn, lenže ja to neprežijem. Nebudem sa pozerať ako po tebe bude hádzať očami."

„Žiarliš na niekoho koho som v živote nestretol?" spýta sa a zasunie mi prameň vlasov za ucho.

„Samozrejme, že žiarlim. Už len kvôli tomu, že o tebe pravdepodobne viac než ja."

„Zlatko prosím ťa. Môže o mne vedieť len to čo som povedal verejnosti. To čo o mne píšu directioneri ja neovládam. Ty si tá, ktorej hovorím veci, ktoré nikomu nikdy nepoviem. To predsa vieš. No mala by si sa ovládať, pretože je očividné, že ju neznášaš."

„Oh nie. Nie je to tak, že by som ju neznášala. Ona je veľmi dobrý človek. Povedzme, že mi pripomína tie protivné dievčatá z mojej školy, ktoré neboli milé."

„Chcel som s tebou prísť preto, pretože som chcel bližšie spoznať tvoju rodinu."

„Fajn. Čo by si povedal ak by sme sa ráno zobudili o štvrtej a išli by sme do Tatier. Povedal si predsa, že by si rád spoznal slovenskú prírodu. Môžeš ju spoznať hned zajtra."

„Neznášaš túry."

„Nie. Nikdy som nepovedala, že ich neznášam. Skôr neznášam to, že sa kvôli nim musím zobúdzať o tri hodiny skôr než zvyčajne. No dopredu ti hovorím, ak ti prítomnosť tvojej šialenej fanynky môže prekážať môžeme niekam odísť. Je predsa november. Päťdesiat percent ľudí, ktorí ťa môžu reigstrovať bude v škole."

„Je roztomilé ako sa ma snažíš udržať v bezpečí. No na niečo také som zvyknutý. Chápem, že chceš aby som si to tu užil a vážim si to. No nikto mi nezabráni spoznať mesto kde si vyrastala. Ako si povedala, je november. Takže je chladno. Môžeme si okolo hlavy obviazať šály, dať na hlavu čapicu a budeme inkognito. Bolo by fan tráviť čas aj s tvojou rodinou."

„Fajn. No ak zistíš aká šialená moja rodina v skutočnosti je, nehovor mi, že som ťa nevarovala. Teraz je načase aby sme si išli ľahnúť. Tento týždeň si veľa nepospíme."

„Čože? Čo sa chystá?"

„Je to už niekoľko mesiacov čo tu boli všetky štyri deti pokope. Moji rodičia sú nadšení, že sme znova všetci spolu. Navyše s našimi polovičkami. Toľko ľudí pod jednou strechou. Bude to tu pekne divoké, no to zistíš až ráno."

„Nechodíte sem často?"

„Nie až tak ako kým sme sa začínali usadzovať. Nora je v Ríme s Josem a Alessandrou. Bolo by šialené od nej čakať, že bude chodiť domov každý víkend. Lukáš je v Grécku, ja v Londýne a jedine Peter je doma. No ten na další rok odchádza na výšku. Aj ked to rodičia nikdy nepovedali vieme, že sa tajne modlia za to aby išiel do Košíc. Bol by tak ku nim najbližšie. A to oni potrebujú."

„Uhm."

„Čo to robíš?"

„Snažím sa ťa pobozkať."

„Hah. Bože. Nemôžeme."

„Prečo nie?"

„Pretože," začnem a očami švihnem na hodinky, „môj otec sem zachvíľku vtrhne."

„Ako to vieš?" opýta sa zvedavo, no stále mi perami putuje po krku.

„Ver mi. Príde sem s otázkou či môže vstúpiť. Potom sa bude obzerať po izbe aby zistil, či sa niečo nedialo. A nakoniec ked sa presvedčí, že nič nebolo spokojne odíde."

„Žartuješ." povie, no odtiahne sa odo mňa.

„Uvidíš."

A naozaj. O niekoľko minút mi otec klope na dvere.

„Deti, je vhodné vojsť?"

„Jasné oci. Čo sa deje?"

„S mamkou si už ideme ľahnúť, takže máte voľnú kúpelku. Dobrú noc a nie, že budete v noci vyvádzať."

„Preboha oci."

„Vtipné je," začne Harry a zvalí sa ku mne do postele, „že sa zaujímaš o to aby som sa cítil v bezpečí, no myslím, že to ty by si sa mala chrániť. Nemôžeš poprieť, že tie dievčatá na letisku chceli fotku."

„To nie je pravda. Chceli moju fotku, pretože chcú frajerovať, že Harryho frajerka je z ich drahého Slovenska."

„Nebud taká skromná. Bolo zreteľné, že ťa spoznali. Teraz si známa a myslím, že by sme sa o tom mali rozprávať, pretože ťa chcem pred tým svetom chrániť a to nedokážem ak mi nepovieš ako sa cítiš."

„Budem ťa ochraňovať tu na Slovensku a ty ma môžeš chrániť všade, daleko odtiaľ."