Nevinný sen | [h.s.]

02 | watermelon sugar

02 | watermelon sugar
júl

Keď som otvorila oči a navykla si na ostré svetlo, uvedomila som si, že nie som vo svojom byte a našťastie, nie som nahá. V momente ako som otočila hlavu na ľavú stranu postele a všimla si kučeravé vlasy, som si uvedomila tretiu vec.

Som v dome Harryho Stylesa. Vyspala som sa s ním? Preboha. To je šialené.

Čo som si myslela?

Zrazu sa mi všetky spomienky zo včerajšej noci mihli pred očami, čo zapríčinilo, že som sa začala červenať. Zo zeme som vybrala mobil a skontrolovala čas. Bolo niekoľko minút po siedmej.

Spala som možno tri hodiny, no cítim sa príjemne svieža. Panebože. Zaujímalo by ma o koľkej sa zobúdza Harry. Nemám tušenie čo mám robiť.

Vie vôbec o tom, že má v posteli dievča? Alebo je to pre neho normálne?

Cítim sa ako štetka. Veď to štetky robia, nie? Vyspia sa s niekým a potom sa rýchlo vyparia. Aj keď...ja som s ním nespala, všakže?

Keď som vstala z postele vzala som si Harryho tričko, čo bola tá najväčšia klišé vec, ale čert to ber.

Až teraz mám šancu obzrieť si jeho spálňu. Je poriadne obrovská, má tu len základne veci, čo je logické. Potichu som sa prešmykla do kúpeľne a dopriala si teplú sprchu. Dúfam, že sa nezobudí a nezaútočí na mňa spôsobom Prečo si stále tu?!

Ešte nikdy som niečo také neurobila. Ostať u niekoho na noc. U niekoho koho vôbec nepoznám. Teda, mám podobné skúsenosti, no väčšinou to bolo s niekým koho som poznala dlhšie ako dve hodiny. Možno som vážne štetka.

Nie, nie si. Štetky sexujú za peniaze. Ty si sex nemala už poriadne dlho! Daj sa dokopy!

Moje celé telo bolo ako na ohni a nedokázala som prestať myslieť na minulú noc.

Spomenula som si, že keď sme vošli do jeho spálne chcela som si s ním urobiť fotky, aby som mala nejaké spomienky. A tie fotky boli až príliš sladké na to aby to bola pravda.

Krásne sa usmieval a oči prezrádzali, že v sebe má promile alkoholu. Našla som pár fotiek, na ktorých bol len on. Musel to fotiť, kým som bola v kúpeľni. Oh áno, bolo to tak, pretože sa práve pozerám na moju postavu otočenú smerom ku oknu.

Nedokážem uveriť, že som ho prosila o fotky. Bola som opitá, no nie príliš, pretože si pamätám jeho bozky i dotyky.

Fajn, žiadne ďalšie premýšľanie. Jednoducho vyleziem z kúpeľne a uvidím čo sa stane. Možno sa nestane nič, pretože je možnosť, že bude stále spať a ja sa potichu vyparím. No môže sa stať, že spať už nebude, a to by bolo-

„Dobré ráno."

Ten prízvuk. Ten úžasný britský prízvuk. Myslím, že to nedokážem. Leží v posteli a hľadí na mňa. Má unavený hlas a jeho oči žiaria až príliš silno.

„Oh. Dobré ráno."

„Zoja, však?" opýtal sa milo a usmial sa. Uškrnula som sa pretože, vôbec to nebolo tak, že v noci moje meno neustále opakoval.

„Áno. A ty si Harry, je tak?" teraz je to on kto sa uškrnie. Zapozeral sa mi na ruky a ja som si uvedomila, že v nich držím jeho tričko.

„Prepáč. Len, ehm, spala som v tom, chcela som sa prezliecť."

„To je v poriadku. Spala si dobre?"

Prikývla som a usmiala sa. Cítila som sa divne, pretože on stále ležal v posteli a ja som pri ňom stála a tupo na neho hľadela. Začala som sa cítiť viac trápne keď si ma premeral a zaškeril sa. A to bol koniec. Jednorazovky vážne nie sú moja parketa, pretože vážne neviem ako sa mám potom všetkom správať.

„Ďakujem, že si ma tu nechal prespať. Myslím, že by som už mala ísť domov." poviem celá vyklepaná a obzerám sa po izbe hľadajúc moju tašku s vecami.

„Nespali sme spolu. Nechoď. Prosím."

Čože?

„Čože?" opýtala som sa koktavo a pozrela jeho smerom. Začal sa usmievať a postavil sa z postele, čo spôsobilo dve veci. Znova som ho pred sebou videla v plnej paráde a keď som sa rýchlo otočila preč od neho zhodila som zo stolíka malú lampičku. Lampa sa nerozbila, no ja som cítila ako sa kúsky môjho zdravého rozumu rozhadzujú dookola.

„Čo to robíš?"

„Prepáč. Ja len...mohol by si sa prosím obliecť?" spýtala som sa znova koktavo. Nepovedal nič, len sa znova, asi desiatykrát, uškrnul a pomaly sa začal obliekať. Potom to bolo omnoho lepšie. Konečne som sa mohla sústrediť na jeho tvár, oči alebo pery.

„Nemusíš sa cítiť trápne. Obaja sme mali peknú noc a ako tak nad tým premýšľam, v noci si nemala žiaden problém vidieť ma nahého. Taktiež si nemala problém robiť príjemne veci s tvojimi rukami a
samozrejme s-"

„Prosím nepokračuj." zastavím ho a tvár si schovám do dlaní.

„Len si z teba uťahujem. Vieš, aby si mohla mať plnú hlavu spomienok na moju tvár."

„Cítim sa trápne. Neviem čo som v noci vyvádzala. Keď mám v sebe alkohol som nekontrolovateľná." Ospravedlnila som sa vyhľadala jeho krásne oči.

„Oh, nie bolo to v pohode. Mal som ťa
pod kontrolou."

Panebože.

V ruke mi zavibroval mobil a ja som vedela, že tento krásny sen sa bude musieť skončiť.

„Vážne už budem musieť ísť."

„Ohľadom toho čo sa včera stalo-" začal, no rýchlo som ho prerušila.

„Neboj sa. Nikto to nezistí. Neurobím z toho tému dňa."

„Nie, nie. Myslel som našu zastávku na policajnej stanici. Viem, že ani tebe nebolo všetko jedno. Aj keď si sa zachovala hrdinsky."

„Jasné. S ľuďmi treba zaobchádzať s láskavosťou." V momente ako to vyslovím mi pozrie do očí tak priamo, akoby mi dokázal hľadieť do vnútra duše.

~

Stála som pri aute, keď som si myslela, že to všetko sa rozplynie a ja prídem o krásnu spomienku, no on mal so mnou iné plány.

Plány, o ktorých som sa dozvedela až o niekoľko týždňov neskôr. Plány, do ktorých som sa zamilovala v okamihu ako mi ich všetky prezradil.

Naklonil sa ku mne a oprel ma o dvere auta. Jeho tvár bola tak sakramentsky blízko. Cítila som ako mi jeho teplý dych hladí pokožku.

Končekom prsta som mu prebehla po perách, čo pre neho značilo zelenú kartu, pretože ma pobozkal. Pobozkal ma silnejšie, spôsobom akoby sa snažil zapamätať si chuť mojich pier.

Keď som konečne sedela v bezpečí auta a mala to namierené naspäť do bytu s myšlienkou, že to už nemôže byť krajšie, ma znova prekvapil klopaním na okno. Stiahla som okienko a venovala mu ten najkrajší úsmev, aký som si mohla dovoliť.

„Nájdem si ťa."

To bolo všetko. Tri slová, ktoré mi zmenili celý život.

Bolo to neuveriteľné až tak veľmi, že som si v tej chvíli myslela, že je to osud a moja vyprchaná inšpirácia bola len malý kľúč ku veľkému pokladu.

Svoje slová dodržal. Znova si ma našiel, v okamihu kedy som v to už prestala dúfať.