Nevinný sen | [h.s.]

10 | happily

10 | happily
október

Nikdy som nevedela ako sa môj život po strednej vyvinie. Myslela som, že si po strednej dám rok pauzu, nájdem si prácu a potom pôjdem na vysokú niekde na Slovensku. Vždy som veľmi túžila odísť z domu a začať žiť nový život.

Život, ktorý si budem užívať a konečne budem šťastná. V treťom ročníku na strednej ma chytila akási predtucha, že život v Londýne by mohol byť mojím novým začiatkom. Moje známky boli prelietavé, preto som o Londýne snívala len platonicky. No potom, ked mi prišla obálka, ktorá oznamovala prijatie na Londýnsku univerzitu, bola som v siedmom nebi.

Prvé dni boli hotové peklo. Bola som vystresovaná, nikoho som nepoznala a mala som pocit, že to nezvládnem. Na školu som si zvykla rýchlejšie ako som si myslela. Po pár dňoch som už po meste chodila s novými kamarátmi. Vždy som bola jasná introvertka, no stačilo spoznať správnych ľudí a z nesmelého káčatka sa stala chrabrá labuť.

Počas prvých týždňových prázdnin som ostala v Londýne a chcela som spoznať mesto. Sesternica, ktorá žije v Chelsea ma pozvala na pár dní k nej domov. Súhlasila som a tešila sa, že budem s rodinou. Spolu s manželom majú dve dievčatká. Vždy ako odtiaľ odchádzam sú na mne upnuté.

Po mojej prvej návšteve som sa zaprisahala, že tam už nikdy nevkročím. Nenávidela som sa za to, čo sa stalo, chcela som na to všetko zabudnúť, no bola som natoľko slabá, že som si to všetko nechala pre seba. Odvtedy chodila sesternica s deťmi za mnou. Nikdy som jej nepovedala, prečo ku nim nechcem chodiť, no niekedy som mala pocit akoby to vedela. Vedela to, tušila to, cítila to. Musela. Bolo odo mňa hlúpe mlčať, no bála som sa. Od mojej prvej návštevy u nich v byte prešlo už niekoľko rokov, no vždy ma chytá akási panika, ked si pomyslím, že sa tam jedného dňa vrátim.

Práve preto sedím teraz vyklepaná ako osika v Harryho aute a mierime do Chelsea. Moja štrnásťročná neter sa skoro pretrhla od radosti ked si pred desiatimi dňami prečítala článok o novej priateľke Harryho Stylesa. Od vtedy mi skoro každú hodinu vyvoláva a prosíka aby sme ich prišli navštíviť. Zamietla som to. Hned niekoľkokrát. Naštvala sa a pod moje fotky začala označovať Harryho, po pár hodinách, po ktorých mi skoro explodoval mobil, si Harry všetky komentáre prečítal a povedal, že by rád spoznal jeho vernú fanúšičku.

Samozrejme, že som chcela aby malá Ally spoznala svojho idola. Akurát, že nechcem aby bol náš vzťah o tomto. Ľudia, s ktorými sa už od strednej nebavím mi zrazu posielajú správy a chcú sa stretnúť. V akom falošnom svete to žijeme? Možno vyzniem sebecky a pyšne, no nechcem aby všetci čakali na to, že ich s Harrym zoznámim.

Je to predsa len človek.

Človek ako každý iný.

Niekedy mám pocit, že na to ľudia zabúdajú. Správajú sa k nemu akoby nemal city, prenasledujú ho a desia ho.

A ja netuším či som na taký život pripravená.

Pred dverami nás už čakajú tri páry tmavých očí a dve vysmiate tváre. Ally a Holly sú celé rúžové od očakávania a ja sa len ticho uškrňam. Spencer hádam nie je doma. V momente ako na to pomyslím, sa z dverí ako veľká voda vyvalí on. Na tvári ma nečitateľný výraz a očami skúma moju ruku zakotvenú v tej Harryho.

O čo sa ten chlap snaží?

V byte je príjemne teplo. Z kuchyne bola počuť zapnutá hudba a po pár sekundách som spoznala známy hlas.

Harry sa zohne ku dievčatám, ich silno objíme a plánuje vstať ked v tom...

„Som Ally. Som tvoja veľká fanúšička." povie malá tmavovláska a ruky rýchlo obtočí okolo jeho krku. Pridusene sa zasmejem a všetkých vyobjímam. Malá Holly sa rozpačito usmieva na Harryho a stále ma drží za ruku.