05 | treat people with kindness

487 22 0
                                    


05 | treat people with kindness
september

Bolo len niečo po siedmej, kým som si zalievala mätový čaj a pripravovala sa na cestu do kaviarne.

Kaviareň sa otvára už o šiestej, takže moja šéfka tam už určite bude. Chodíme do práce stále spolu. Má už svoj vek a preto ju stále veziem, no dnes mi poslala správu, že vstala skôr a chcela sa prejsť. Pracujem tam už od prvého ročníka na vysokej. Prvýkrát som tam bola neskoro v noci a prišla za mnou so slovami, že sa zatvára. Všimla som si, že tam bola len ona sama. Pomohla som jej v upratovaní a na otázku prečo je sama mi odpovedala, že rodinu nemá a sama pracuje už dvadsať rokov.

Dalšie ráno som vstala skôr a pomohla som jej s pečením. Takto to trvalo možno dva týždne, až nakoniec navrhla aby som jej chodila pomáhať každý deň. Nikdy som nepodpisovala žiadnu zmluvu, no ona mi aj napriek tomu dávala obálku na konci každého mesiaca. Vždycky som chcela malú kaviarničku a teraz ju môžem mať. Jean mi dovoľuje experimentovať a skúšať nové recepty, čo si vážne cením. A to je presne to čo som vždy chcela. Chcela som niečo čo ma bude baviť a naplnať. Zapínala som si mikinu, ked na dvere zaklopal Jeffrey Azoff.

„Ahoj, smiem ísť dalej?"

„Uhm, jasné. Harry je s tebou?"

„Nie. Som tu len ja. Musíme sa porozprávať." Povie bez emocií, čo ma mierne vystraši no pokyniem mu nech sa posadí do kuchyne.

„Fííha. To neznie dobre."

„Potrebujem vedieť či to s Harrym myslíš vážne, že to nie je len kvôli jeho sláve."

Vrhla som na neho mrazivý pohľad a ruky si prekrížila na prsiach. Žartuje však?

„Nehovorím, že je to niečo čo by si urobila, no potrebujem to vedieť."

„Čo to má znamenať Jeffrey?"

„Každý deň vychádza niekoľko článkov o vašom vzťahu...o tebe. Možno je čas aby sa to dostalo vonku."

„Dostalo vonku? Chceš povedať oficiálne?"

„Áno. Cítim sa ako idiot ked sa ťa to pýtam, pretože nie som slepý. No vzhľadom na okolnosti si musím byť istý, že mu znova niekto neublíži."

„Aké okolnosti?"

Pomaly sa nadýchol akoby si nebol istý, či to smie povedať nahlas. No nakoniec na mňa uprel veľké oči a rozhovoril sa.

„Pozri. Nemusíš sa tváriť prekvapene ak poviem, že Harry berie váš vzťah viac sérioznejšie než tie ostatné."

Napriek tomu som z toho prekvapená bola. Nevedela som, že Harry o našom vzťahu premýšľa takto. Nikdy by mi to nenapadlo. Brala som to ako niečo čo budem prežívať nejaký čas a potom to skončí so zlomenými srdciami. Nič viac.

„Čo na to hovorí Harry?"

„Harry nebol nikdy stotožnený s tým, že musí rozpitvávať jeho súkromný život. Povedal mi, že ak s tým budeš v pohode, je ochotný to urobiť."

„Neplánovala som to. Ked sme sa stretli myslela som, že to je to. Jedno stretnutie, na ktoré budem spomínať. No už dávno niesom tým dievčaťom, ktoré do neho bolo zamilované. Nebolo to skutočné. Teraz to skutočné je. Cítim niečo čo by som cítiť nemala. Pretože cítiť to čo cítim, nie je v jeho svete bezpečné."

„To je to, Zoja. Svet, o ktorom hovoríš, že je jeho, si v skutočnosti ty. Nepozeraj na mňa tak prekvapene, pretože viem, že možno aj malá časť teba to zistila po vypočutí Sunny child."

Nevinný sen | [h.s.]Where stories live. Discover now