Nevinný sen | [h.s.]

26 | don't let me go

26 | don't let me go
august

„Panebože zlatko. Čo sa stalo?" Maya vtrhla do dverí a ihned ma uveznila v objatí. Pár sekúnd som pri nej nehybne stála až nakoniec som sa s dlhým výdychom hodila na gauč a snažila sa neplakať.

„Požiadal ma o ruku."

„Čože?" Maya vykríkla a pohľadom strelila ku mojej ruke, kde však prsteň chýbal. „Prečo potom vyzeráš tak nešťastne? Mala si mi povedať, že budeme oslavovať. Doniesla by som šampanské."

„Povedala som nie."

„Prečo by si to robila?" opýta sa so smiechom, no neskôr jej dôjde, že to myslím vážne.

„V ten večer v bare. Prišiel za mnou nejaký chlapík a snažil sa ma presvedčiť aby som sa s Harrym rozišla. Chcel ma podplatiť. V ten večer mi poslal správu a zľakla som sa, že zistí kde býva, preto som ušla ku bratovi. Potrebovala som si vyčistiť hlavu. Harry to stále nevie.

Keď ma požiadal, chcela som vykríknuť áno, no akosi ma premohla predstava našej budúcnosti. Ľúbim ho, no čo ak sa to bude diať stále? Ľudia, ktorí žiaria na naše šťastie a snažia sa skaziť nám životy. Povedal, že ma požiadal pretože chcel aby bol posledný deň turné špeciálny tým, že tam budem s ním ako jeho snúbenica.

Potom čo som ho odmietla s prsteňom ma prestal presviedčať aby som išla s ním." vyhrkla som zo seba a rukami si pretrela unavené oči. Bolo niečo po ôsmej a Harry sa mi stále neozval.

„Fajn. Takže ťa požiadal o ruku a ty si odmietla. Čo teraz?"

„Je preč."

„Čo myslíš tým, že je preč?"

"Práve sa mu začalo vystúpenie." poviem a už kašlem na prúd sĺz.

„Fajn. Ešte stále máme hodinu."

„Hodinu na čo?"

„Na to aby si sa dala dokopy a porozprávala sa s ním. Ver mi, nie je nič horšie ako nechať ho ísť spievať, ked je vo vnútri celý zničený."