Nevinný sen | [h.s.]

14 | adore you

14 | adore you
október

V byte bolo tentoraz rušno. Všade sa hmýrili samí policajti, na rukách mali rukavice a pomaly prehľadávali každý kúsok kuchyne. Po celej dlážke boli malé kúsky skla z rozbitej vázy a...krv. Malá mláčka krvi bola niekoľko centimetrov od mojich nôh. Tomu mužovi musel kúsok z vázy vojsť do ruky. Možno krvácal ešte predtým než sem vošiel. Možno to bol drogový závislák, ktorý išiel náhodou okolo, všimol si, že mu ide krv z nosa a potreboval vreckovku. A potom len tak bez žiadnych zábran si nejakým spôsobom otvoril okno a vošiel do môjho bytu. Neuveriteľné.

„Poznali ste toho muža?"

Harry ma jemne drgne do ramena, vdaka čomu precitnem.

Neodpoviem. Zohnem sa ku rozbitej váze a pomaly zdvíham malé úlomky. Bola to mamina váza. A v nej Harryho kvety. Doniesol mi ich dnes pred tou oslavou. Vedel, že som z toho celá nervózna a snažil sa ma rozveseliť.

„Nie." šepnem, oprášim si ruky a vstanem možno prudkejšie a chrbtom tvrdo narazím do Harryho hrude.

„Boli vaše dvere zamknuté?"

„Samozrejme, že boli moje dvere zamknuté. Nie som predsa idiot."

Strážnik pochybovačne nadvihol obočie.

„Prepáčte. Som len rozrušená."

„Ukážte mi znova ten odkaz. Spoznávate rukopis?"

Malý prehnutý papier, ktorý bol zabalený v mikroténovom vrecku som držala v rukách a tupo na neho zízala. Nebolo tam napísane nič v zmysle Zabijem ťa a rozpredám tvoje orgány. No i napriek tomu ma to poriadne rozrušilo. Ktorý cvok sa vláme do cudzieho bytu a nechá mu podobný odkaz?

Rozíďte sa. Stálo tam.

„Nie."

„Máte dôvod myslieť si, že tento odkaz tu nechal niekto konkrétny?"

Jasné. Fanynky. Šialenci. Psychopati.

Fanynky...až na to, že toto bol muž.

„Nie. Ktorý šialenec by sa mi vlúpaval do bytu?"

Harry mi stojí tesne za chrbtom a pomalými pohybmi mi masíruje chrbát. Strážnik mi vrecko z rúk vezme a niečo šepne svojmu kolegovi.

„Čo presne sa stalo?" opýta sa ďalší zo strážnikov a z vrecka vytiahne malý zelený notes.

„Bola som v byte sama. Môj priateľ vyberal z auta koláče z oslavy. Niečo mi v byte nesedelo. Bola som presvedčená, že som nechala rádio zapnuté. No bolo ticho. Z kuchyne sa ozval nejaký buchot. Bola som presvedčená, že je to Harry..." roztrasene odpoviem a hánkou ruky si zotriem slzy z tváre.

„Odkaz, čo vám tu zlodej nechal, je možné, že to bol niekto kto pozná vášho priateľa? Žiarlivý kamarát? Žiarlivá expriateľka?"

Nesúhlasne pokrútim hlavou a strážnik si zívne. Super!

„Dobre teda. Vezmeme otlačky z dverí, z kuchyne. Ak by ste zistili, že vám čokoľvek zmizlo. Ohláste to."

„Počkať! To je všetko? Vezmete otlačky a necháte to tak? Čo ak to bol nejaký zvrátený psychopat a vráti sa aj nabudúce a ublíži mi. Spýtajte sa dolu v kaviarni, či niekto niečo nevidel. Robte si svoju prácu, dočerta!"

Strážnik vypleští oči a mykne mu kútikmi pier. Tak toto nie! S Harrym si vymenia pohľady a zrazu sa jeho tvár akoby rozžiarila. Skutočne?

„Mohol to byť aj žiarlivý fanúšik. Môžeme vziať otlačky z okien. Slečna, dokáže sa okno otvárať aj zvonku?" zamračí sa a rukami si prejde po tvári.

Pozná ho. Vie kto je. Všetko je zrazu inak.

„Nie. Ako by som mohla? Okná sa nemajú dať otvárať zvonku. Nie v bytoch. Prezrite kamery. Sú skoro na každom druhom kroku. Poznám majiteľa môžem-" pokračovala som, no zastavil ma zdvihnutím ruky.

„Predpokladám, že máte kde stráviť následujúcu noc. Neodporúčal by som vám ostávať dnes v noci v tomto byte. Ten šialenec by sa mohol vrátiť. Porozhliadame sa po okolí, či nenájdeme nejaké ďalšie stopy."

Odíde preč a nechá nás samých.

„To je ale kretén!" obrátim sa ku Harrymu a hlavu si zaborím do jeho hrude.

Prejde polhodina. No mne to príde ako celá večnosť. Sedím v Harryho obývačke a hľadím na svoje trasúce sa ruky. Policajti nespravili nič. Akoby to nebolo dosť dôležité, pretože nikto neumrel. Otrasné!

„V mojom byte bol nejaký muž, Harry! Mohol-preboha mohol ma zavraždiť." Kričala som s očami plných slz. Ruky i telo sa mi nekontrolovateľne triasli.

„Cítila som sa tam v bezpečí." Zafňukám a objímem ho okolo pliec. Hladká ma po vlasoch a šepká tiché slová útechy.

Akoby to mohlo pomôcť!

„Chcel mi ublížiť. Viem to. Božemôj! Mohol mi ublížiť." znova sa k nemu pritlačím a nechám slzám voľný priebeh.

„Kto to len mohol byť?" spýta sa potichu ked ma zabalí do teplej deky, ktorú mi darovala Anne. Nezaslúžim si to. Skutočne nie.

Mám skvelý vzťah. Rodina môjho priateľa ma zbožňuje. Prečo mi chce niekto ublížiť? Žeby práve kvôli tomu? Môže byť Harry dôvodom toho vlámania?

„Možno to bol nejaký šialený fanúšik. Myslel si, že tam budeš." Šepnem a mráz mi opätovne prebehne po chrbte. Privriem oči, no ihned ich znovu otvorím.

Vidím ho.

Vidím ako stojí pri kuchynskom okne, ako na mňa hľadí, ako šialene sa usmieva.

„Hodil mi ten papier rovno do rúk. Čakal ma. Chcel aby som vedela, že tam je. Chcel aby som sa necítila v bezpečí vo vlastnom byte. Chcel mi predať ten odkaz osobne. Je to absurdné!"

„Ostaneš na pár dní u mňa a potom so mnou pôjdeš do Los Angeles. Nenechám ťa samú." Povie po pár minútach ticha. Mlčím a hľadím do steny.

Los Angeles? Šialené!

Otvorím ústa, no akoby som stratila všetky slová. Neviem, či to berie ako súhlas, no tiež ticho mlčí a krk mi oblepuje mokrými bozkami. Rýchlo sa k nemu otočím a spojím naše pery. V očiach sa mu zablysne. Vždy to skončí takto. Pár vášnivých bozkov, nepatrné dotyky a naše zrýchlené dychy.

Nikdy s tým na mňa netlačil. Pritom všetkom mi to prišlo úplne prirodzené. Boli sme vo vzťahu, no nespávali sme spolu. No teraz...teraz ho potrebujem cítiť.

Viem, že to nie je správna cesta. Viem, že tým sa toho strachu nezbavím, no aj napriek tomu to vyslovím. Po toľkom čase s ním, to na prvýkrát vyslovím bez zbytočných ťažkostí. Príde mi to prirodzené.

„Chcem sa s tebou milovať."

Pomaly ku mne vzhliadne a skúmavo si ma prezerá. Očami mi zakotví na tvári. Mám pocit akoby hľadal nejaký náznak toho, že to nemyslím vážne, že ho raz budem potrebovať skutočne a nie len kvôli zabudnutiu. Začne krútiť hlavou a preto sa k nemu pritisnem o kúsok viac.

„Potrebujem ťa. Skutočne. Iba teba. Celého." Zašepkám, konečne skrátim vzdialenosť medzi nami a vrúcne ho pobozkám.

Harryho bozky i dotyky ma voľakým spôsobom dokážu upokojiť. Odrazu miesto strachu pocítim túžbu.

Túžbu, ktorá sa vznášala vo vzduchu už skoro šesť týždňov.