Údolie čarodejníc

37.

,,Na takého mrňavého hňupa vieš celkom dobre ovládať meč, uznávam," zarazil sa goblin, no nevzdával sa. ,,Čoskoro ti však dôjdu sily a ja ťa nakrájam ako slaninu!" 
Zohol sa a prešiel mečom ponad jej kolená. Rozrezal jej kúsok plášťa.

Keď sa rozrušene pozrela na roztrhaný plášť, goblin jej z ruky vyrazil mečom ten jej a ten od nej padol niekoľko metrov preč.

,,Čo urobíš teraz, miešanka?" smial sa goblin a ohnal sa mečom. Arachne spadla do prachu zeme a snažila sa k meču doplaziť. Snažila sa však zbytočne.

Ďalší bojujúci goblin ho nevidel a odkopol ho pri boji ešte ďalej.

,,Rozlúč sa so životom," zareval goblin a zahnal sa  mečom spoza hlavy. Skôr však, ako meč zasiahol Arachne, zasiahlo niečo jeho.

Arachne sa rýchlo odkotúľala na druhý bok, aby ju jeho mŕtve telo neprivalilo a nezrovnalo ju so zemou.

,,Heznak!" skríkla šťastím.

,,Rád ťa opäť vidím," vytiahol sekeru z mŕtvoly a ihneď aj čarodejnicu opustil.

Trpaslíci opustili horu a prišli na pomoc. Každý bol ozbrojený strieborným brnením, na hlavách mali ťažké helmy, ktoré žiadna zbraň neprerazí a zbraní mali až až.

,,Arachne, tu máš!" zakričal Sigruk a hodil jej ten najľahší meč trpaslíkov.

Bol krásny. Svetlo odrážalo na čepeli runy, ktoré písali "sláva trpasličej kráľovnej".
,,To je meč Heznakovej matky," ostala prekvapená. 

,,Odseknite tej hávedi hlavy!" zvolal trpasličí kráľ a trpaslíci začali zbraňami udierať do štítov.

Arachne sa rozhliadla okolím. Približne sto goblinov bolo už zničených, no padlo aj zopár čarodejníc.
Keď sa zahľadela medzi mŕtve telá, zbadala na zemi ležať Del.
Bez jediného váhania bežala k nej.

,,Del, u Rohatého, prosím, nezomieraj!" kričala Arachne.

Del odkašľala krv a s úsmevom povedala Arachne: ,,Odpusť mi. Odpusť mi prosím všetko zlé, čo som ti kedy povedala. Nemyslela som to tak a veľmi som sa mýlila. Tvoji rodičia by na teba boli hrdí, dotiahni to prosím do konca. Postaraj sa o to, aby dnes za mnou do siene bohov nešlo viac z nás. Tento svet vás ešte bude potrebovať."

,,Nikam nejdeš!" 

Del jej venovala posledné zbohom a naposledy vydýchla.

Arachne plakala nad jej nehybným telom. Bolo jej to tak veľmi ľúto. Prstami stiahla Deline očné viečka a dopriala jej večný odpočinok.

Jastira si medzitým v bojovom poli všimla Heznaka.
,,Pozrime sa, kto tu prišiel," zavolala na Marcusa. 

,,Ale ale, samotný trpasličí kráľ," povedal posmešne elfí princ a strelil Heznakovi šíp tesne vedľa hlavy.

,,Čo to robíš?!" skríkol naňho a odpľul si pomedzi goblinie telá.

,,Ľutujem, že som sa netrafil do tvojej hlavy."

,,Ty elfí trkvas, toto nie je vhodný čas a ani miesto na osobné hádky a útoky. Dnes musíme držať spolu!" zlostil sa Heznak.

,,Má pravdu," uznala nakoniec Jastira a ľútostivo sa pozrela na Marcusa.

,,K zemi!" zakričal Heznak na Marcusa a keď sa zohol, preletela mu Heznakova sekera ponad hlavu a zasiahla jedného goblina, ktorý by mu čo chvíľa zapichol meč do jeho krehkého elfieho telíčka.

,,Nemáš zač," zachechtal sa Heznak a vybral sa pomôcť čarodejniciam. Trpaslíci ho hrdo nasledovali a rozdelili sa.

Trpaslíci pochodovali, niektorí len stáli, no každý z nich bojoval. Či už v pohybe alebo z miesta.
Dvíhali zbrane k nebu a zúrivo kričali na goblinov nepekné nadávky.
Heznak sa však zastavil a hľadel do zeme. Uvedomil si, že horu nechal osamelú.
,,Potrebujem pár trpaslíkov, aby ste šli späť do hory! Nechali sme ju tam nepriateľovi len tak na napospas osudu!" zvolal a pribehlo k nemu päť trpaslíkov, ktorých radil do vyššej kategórie. Boli zdatní a vytrvalí v boji.
,,Bráňte horu, ja a zvyšok ostaneme tu."

,,K hore!" zvolal Sigruk. ,,K hore, kým je ešte čas!"

,,Čarodejnice, stiahnite sa!" zvolala Arachne, keď videla, že mnohým z nich už došla sila. Ukryli sa v tieni stromov.

Goblini sa brali za nimi, no Heznak aj s družinou sa im postavili do cesty. 

Bol to pomerne dlhý boj a to bol len začiatok.

,,Mirrel, príď nám na pomoc, potrebujeme ťa," prehovorila Arachne k svojej dračici.

Začula prudké otočenie sa v mrakoch a zatrepanie krídlami.

Bungo sa držal ako kliešť svojej obete.

Ako Mirrel zlietala k zemi, zarevala tak hlasno, ako nikdy predtým. Samotnej Arachne prišla hrôzostrašná.

Dopadla nohami na zem a goblini cúvli vzad. 

Heznak naznačil trpaslíkom, aby sa postavili k čarodejniciam, pretože si domyslel, čo sa Mirrel chystá urobiť.

,,Nemala som problém spáliť ich pár na Armire, prečo by mi malo robiť problém spáliť viacerých," zamrmlala a začala na nepriateľov chrliť oheň. Pišťali, vrešťali, nadávali, zúfalo hľadali akýkoľvek zdroj vody, no ten bol od nich ďaleko. Horeli ako slama, do ktorej sa dostala iskrička z pahreby.

Nepriateľ bol pre tentokrát porazený, no i tento slabší boj si vyžiadal niekoľko obetí, ktoré padli za záchranu údolia.
Del, Damianina dcéra, trpaslíci Mavran a Kraznor a mnohí z nich boli zranení.

,,Je nás nesmierne málo, potrebujeme posilu," skríkla zúfalo Arachne, zatiaľ čo Damiana smútila nad telom jej mŕtvej dcéry. Ostatné čarodejnice stáli pri nej a smutne sa rozhliadali okolím, aká skaza ich postretla už na samom začiatku.

,,Idem odkázať škriatkom, že prišiel ich čas," prehovorila Mirrel a opustila miesto zasiahnuté smrťou a skazou. Bungo sa rozhodol, že pôjde s ňou.