Údolie čarodejníc

38.

,,No to trvalo," vydýchol si Marcus, ktorému sa uľavilo na duši. Už sa obával, že ich otec zradil.

A nie len on, ale všetci ostatní sa zaradovali z ich príchodu. Síl ubúdalo a čas im zrovna nehral do kariet. Preto každý, kto sa pridal do boja bol vítaný. Od elfieho kráľa sa to však aj očakávalo, bolo by naozaj smutné a zbabelé, keby sa obrátil bytostiam svetla chrbtom.

Glopnixovia boli takmer všetci zrazení k zemi elfími šípmi. Padli skôr, ako stihli urobiť nejakú škodu.

,,Čo je v tých šípoch?" nechápala Arachne, ktorej sa taká rýchla smrť nepozdávala.

,,Sú namočené v elfích slzách. Takých, ktoré padli z očí elfov, ktorí prežili nesmiernu bolesť počas života. Ktorí toho veľa stratili a osud im veľa vzal," povedal Aimer a pozrel sa na svojho syna, akoby ho z niečoho podozrieval.
,,Sú to slzy naplnené utrpením. Keď sa dostane čo i kvapka do súperovho tela, umrie mihnutím oka. Behom chvíle pocíti nie len fyzickú, ale i psychickú bolesť, ktorú cítili elfovia."

,,O tomto som nikdy nepočul," divil sa Heznak, ktorý si neodpustil nenačúvať.

,,Veľa toho svetu o nás nie je známe, možno preto, že si svoje tajomstvá strážime a skrývame sa v tieňoch elfieho kráľovstva," reagoval Aimer a napravil si korunu na hlave.

Z nepriateľovho smeru sa ozval rev. 
,,Pokiaľ ma moje trpasličie ucho neklame, tak ten hlas patrí..." nedokončil Heznak.


,,Komu?" vyzvedala Arachne, ktorej prišiel zvuk absolútne neznámy.

,,Jaskynný obor."

Aimer sa hlasno rozosmial.
,,Trpaslík, jaskynní obri vymreli. Vari si nemyslíš, že by to mohol byť Varym."

Zem sa zatriasla. Skaly poskakovali z miesta na miesto ako také malé žabky.

,,Čo to do čerta je?" zhrozil sa Frederik, ktorému sa rozklepali nohy, keď zbadal v diaľke veľkého tvora, tak veľkého ako obri z  lesa okolo hory. Tento však vyzeral omnoho väčšie a hrôzostrašnejšie. 

,,Nemôžem tomu uveriť," otvoril ústa elfí kráľ a priložil si na ne od hrôzy ruku.

Víly len vyľakane zapišťali a hľadeli jedna na druhú.

,,Očakávali sme čokoľvek, ale toto?! Však je to jaskynný obor, má kožu zakrytú skalami a zeminou, cez tú neprerazí ani elfí šíp a ani trpasličia sekera!" zvolal Marcus.

,,Víly, čo môžete urobiť?" spýtala sa nádejne Arachne.

,,Mrzí nás to, ale tento obor je na nás priveľký. Jediné, čo môžeme urobiť je znervózňovať ho a zamestnávať ho. Budeme mu lietať okolo očí ako otravné muchy!" zasmiala sa Deniel, kráľovná víl.

,,Dobre teda. Ale čo nám môžete ponúknuť v boji?"

,,Nechajte sa prekvapiť."

Éj, kosti praskajú,
éj, vŕzgajú kĺby, 
ťažké chvíle nastanú,
chráňte si zuby.

Blížim sa ja,
Varym z obrovskej jaskyne,
hrňte sa do boja,
smrť vás hneď zastihne!

Počuli spev, falošný a chrapľavý, ktorý Varymovi vychádzal z papule. 

,,Lukostrelci dozadu!" dal povel Aimer.
,,Ty, Marcus, ty budeš so mnou. Jastira, útoč z bočnej línie."

,,Trpaslíci, dopredu!" zvolal Heznak.

Vojsko sa zoradilo do precízneho zoskupenia.

Obor bol už pri hranici. Hľadel zhora na svojich drobných nepriateľov ako na mravce z oblakov. Pri predstave, ako si pochutná na ich mäse otváral svoje ústa, z ktorých vychádzal hnilobný zápach a lepkavé sliny. 

,,Vypichnem ti tie tvoje škaredé zelené očiská!" skríkol niekto zospodu.

Varym zohol hlavu k zemi a začal sa smiať.
,,Ty, čo ťa od zeme nevidno? Trpasličí kráľ, samotný Heznak, ktorého tvrdohlavosť je tvrdšia než moja koža."

,,Strieľajte!" prikázal Aimer.

Elfí lukostrelci začali po jaskynnom obrovi strieľať, no ich šípy sa od jeho tvrdej kože odrážali ako kvapky dažďa od kamennej pôdy.